NA CESTÁCH Dovolenka v krvi

Pozrieť si Jordánako, Egypt, Izrael a okolie. S kamarátkou, ktorá tam už predtým dovolenkovala, sme odlietali z rakúskeho Swechatu. Cesta lietadlom bola vzrušujúca už len preto, lebo všade naokolo boli cudzinci. Nádych Izraela, pocity a obavy opadli po prvom podávaní kosher občerstvenia. Chutilo to. Trochu iné, ale mňam. Od hladu tam nezomriem. Vystupovanie z lietadla spojené s rozmázajúcim sa vzduchom, mlženie pred očami, možno prvá fatamorgána? Rýchlo zísť dole, vybaviť razítka a už som tu.

S mojím 52 kilovým kufrom prejsť štyri kontroly. Aj keď som si myslela, že je všetko za mnou, opäť sa ma niečo niekto pýta. Dávam mu dolár do ruky s pocitom, že sa konečne zbavím batožiny, krúti hlavou, že peniaze ho nezaujímajú. Chceš viac? Pozdvihnuté obočie, nechápeme sa. Čo už, iný kraj iný mrav. Bol to ďalší policajt.

Dana mi hovorí, že si na to budem musieť zvyknúť. Je to policajný štát. Všade ťa kontrolujú. Detektormi na zbrane pozerajú do tašiek, kabeliek prechádzajú nimi po celom tvojom tele. Je to ich práca. Nemala som pocit strachu a postupne ma to prestalo otravovať. Cesta do Ejlátu bola techno a house dokopy. Celú cestu im vyzváňali telefóny s rôznymi polyfonickými zvukmi. Veselí ľudia.

Každý týždeň im vybuchne nejaká bomba, niekoho zraní, iný neprežije. Naučili sa s tým žiť. Sú spontánni, ústretoví, so snahou pomôcť. Potreby turistu sú na prvom mieste. Aj modré z neba. Nie je problém. Zvyčajne to bola ich odpoveď na akomkoľvek mieste, pri akejkoľvek požiadavke. Národná hudba, patriotizmus, láska k vlasti. My sa nechceme hádať s nikým.

Na Golanských výšinách mi každý jeden Žid oznámil, že kedykoľvek je ochotný odísť z miesta, nechať dom, prácu, len aby bol pokoj. Golanské výšiny sú na severe. Pitný zdroj vody Galilejské more opradené povesťami z dôb Krista, miesto kde sa zbláznili dve svine a odvtedy národ nejedáva bravčové mäso. Dlho viedli vojnu o zdroj pitnej vody s okolitými arabskými štátmi. A aj napriek tomu, že územie získali a sú tam ako doma, názory sa stotožňujú pre pokoj a mier si všetci vedia predstaviť, že miesto odstúpia.

Stretla som tam kopec cudzincov. Z Austrálie, Nového Zélandu, Kanady, Ameriky Južnej aj Severnej, z Európy Nemcov. Aj tí sa tam cítili dobre. Postupne som zabudla na nepríjemnú záležitosť s 52 kg kufrom, ktorý som si zabudla pri vystupovaní z taxíka. Veci mi nechýbali. Vonku bolo stále teplo, takže plavky boli jediným odevom. Život mladých Židov je trochu odlišný od nášho. Tri roky vojny pre chlapcov, dva roky pre dievčatá. Potom cestovanie po svete a až neskôr škola. Život je na to, aby sa žil, nie prežíval. Musíš veľa cestovať a poznať mnoho krajín a ľudí. Ostaň tam, kde ti je dobre. Všetci mladí Izraelčania majú skúsenosti.

Jednoduché je v krajine stopovanie. Celý čas sme používali tento druh prepravy. Je to bezpečnejšie a k tomu aj účinnejšie. Ľudia radi rozprávajú a ukážu pamiatky. Nebolo pre nich problémom venovať nám svoj čas. Veľakrát aj s pozvaním na obed. V prípade, ak budeš mať nejaké problémy zavolaj mi, pomôžem ti. Cítila som sa tam ako doma. Vlastne ešte lepšie. Vysvetľovali mi to, že pre nich sú turisti hostia. A tak sa k nám aj správali.

Raz sme sedeli na pláži pri Mŕtvom mori. Je tam neskutočné teplo. Všade bolo cítiť soľ a telo som po vykúpaní mala slizké ako had. Ale stálo to za to, poležať si na chrbte a odklepávať popol z cigarety do popolníka, ktorý sa hompáľal na vode. Arabská rodina v tieni si grilovala mäso. Nestihla som sa poriadne otočiť a už som mala v ruke ich tradičný chlieb pitu s ugrilovanými voňavými kúskami. „You are welcome!“ Povedala zahalená Arabka a s jemnou chôdzou odchádzala venovať sa svojej veľkopočetnej rodine.

Krajina Izrael je miestom, kde ľudia neveria v zázraky, ale počítajú s nimi. Všetko tak ľahko funguje, že človek si ani neuvedomí, že je to štát s neustálymi bombovými útokmi. Cítila som sa tam, ako ryba vo vode. Strava je chutná a kvalitná na vitamíny, nikdy som sa nestretla s násilím, aj keď sme veľakrát prespávali len v kempoch. Veselá tvár Židov a ochota kedykoľvek pomôcť ma zbavili pocitu akéhokoľvek strachu...

Zdroj/autor: kipot,drom

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.