NA CESTÁCH S barlami

Aby som získala základný bronz a kondičku v plávaní, vybrala som sa s manželom si zaplávať na Draždiak v Petržalke. Všade krásne opálené telá a naraz bác... Sedím na zemi, nohu necítim, zrejme je vytknutá. Kričím na manžela, ktorý ma vôbec nevidí, lebo ma hľadá vo výške očí. Našťastie k vode zostalo len pár metrov a verím, že studená voda mi urobí dobre. Vrhla som sa do vody, plávala celú hodinu bez prestávky a žiadnu bolesť som necítila. Dúfala som, že noha je v poriadku.

Keď som vyšla na breh, všetko bolo inak. Noha v momente opuchla, zmodrela a ani neviem ako som prešla cca. 500 metrov domov s manželovou pomocou. Ráno lekár oznámil, že mám zlomenú predpriehlavkovú kosť na pravej nohe a verdikt znel 6 týždňov v sadre. To obdobie bolo utrpením a budúcu dovolenku som videla v nedohľadne.

Pár dní pred odletom na dovolenku mi dali dole sadru a ostala som naďalej na barlách. Po zrelej úvahe som sa rozhodla, že potrebujem poriadnu rehabilitáciu. Tak padlo rodinné rozhodnutie, že najlepšia rehabilitácia bude na ostrove Thassos.

Navyše zbožňujem vodu a plávanie. S obviazanou nohou, na dvoch barlách a uzavretou poistkou som sa objavila na letisku, nastúpila do lietadla a trajektom priplávala na ostrov Thassos. Neviem, čo si mysleli ostatní cestujúci, ja som bola šťastná až na tú bolesť v nohe.

Po príchode do Pefkari a vybalení batožiny naša prvá cesta viedla na najbližšiu pláž. Smelo som vykročila na barlách do vody v sprievode manžela a keď mi voda siahala vyše kolien, tak som sa jednoducho spustila do vody na zadok. Manžel zobral barle na breh a ja som plávala skoro dve hodiny v kuse, kým som vládala. Neviem opísať ten blažený pocit, čo som cítila v tej božskej vode. Potom nastala chvíľa vyjsť na breh, čo už nebolo tak jednoduché. Barle sa zaborili do piesku a bez manželovej pomoci by som ostala vo vode dodnes.

To ma však neodradilo od toho, aby som každý deň chodila k moru si zaplávať a bola chvíľu možno aj stredobodom pozornosti celej pláže. Ale nielen to som dokázala. Na druhý deň som prešla s elastickým obväzom na nohe a na barlách aj korzo v Potose, nasledujúce dni navštívila aj hlavné mesto ostrova Limenas, nádhernú pláž Alyki. Nevynechala som návštevu krásneho mestečka Limenarie, výrobňu šperkov a ani ťažbu bieleho mramora. Toto všetko nám umožnil prenájom mikrobusu, ktorý v septembri bol za veľmi prijateľnú sumu a tak mohli sme obísť celý ostrov.

Ako vrchol všetkého bola túra na najvyššie kopce ostrova a návšteva najvyššie položeného kláštora. Nádherné počasie a vy jasne vidíte celý ostrov dookola aj s najbližšími ostrovmi. Čo k tomu dodať? Príjemne unavení a hladní sme zašli do bývalého hlavného mesta Theologos a využili bezhraničnú pohostinnosť gréckej traverny Stelios.

Chuť sardiniek v olivovom oleji, čerstvo grilovaného barana spolu s chutným gréckym šalátom a lahodného gréckeho jogurtu s piníovým medom sa nedá opísať. Po tom všetkom dať si pohárik dobrého gréckeho vína a sedieť v príjemnej spoločnosti, čo si môže človek viac priať (aj keď má barle opreté o stoličku).

Na tých dvanásť slnečných dní, vôňu Egejského mora a podporu rodiny nikdy nezabudnem. Stálo to zato, lebo som naplno žila a nielen existovala.

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

Zdroj/autor: perla,drom