Funkčné a krásne: 15 unikátnych mostov Slovenska

 

Most SNP, Bratislava

Jediný bratislavský most, ktorý nepodopiera v rieke ani jeden jediný pilier, bol obyvateľom aj návštevníkom hlavného mesta dlho známy ako Nový most. Meria vyše 430 metrov a váži necelých 8000 ton. Nachádzajú sa na ňom dve dvojprúdové vozovky pre autá a po bokoch pod nimi aj chodníky pre peších.

Vo výške 85 metrov môžete navštíviť reštauráciu s pôsobivým výhľadom na celé mesto. V medzinárodnej architektonickej súťaži pritom skončil takýto návrh až na štvrtom mieste, napokon ho však vybrali z ekonomických dôvodov.

 

Turecký most, Poltár

Nenápadný most v časti Zelené mesta Poltár sa môže pochváliť dlhou a bohatou históriou. Pravdepodobne totiž pochádza z čias tureckej nadvlády, ktorá trvala v rokoch 1554 – 1593. Ide o tretí najstarší zachovaný most svojho druhu, ktorý sa na Slovensku nachádza. Napriek tomu je využívaný dodnes, niekoľkokrát však bol pôvodnými kameňmi opravovaný. V súčasnosti meria 35 metrov na dĺžku a jeho šírka je 5 metrov.

Podobný most z rovnakého obdobia sa nachádza aj v Novej Vsi nad Žitavou.

 

Kolonádový most, Piešťany

Najdlhší krytý most na Slovensku nemôže chýbať na žiadnej pohľadnici z Piešťan. Dielo architekta Emila Belluša z rokov 1931 až 1933 patrí k vrcholným dielam funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Vzácna je aj presklená stena, ktorú ľudovými motívmi zdobil Martin Benka a bronzová socha barlolámača, najvýraznejší symbol tohto kúpeľného mesta.

 

Secesný most, Kráľová pri Senci

Trojklenbový kamenno-tehlový most vyzerá ako baroková stavba z 18. storočia. Prekvapením je preto fakt, že Pálfiovci ho dali postaviť až v roku 1904. Približne 40 metrov dlhý a 4,8 metra široký trojklenbový most s balustrádami pôvodne spájal ozdobnú francúzsku záhradu s tzv. anglickým parkom, ktoré sa však nezachovali, takže dnes vedie akoby odnikiaľ nikam a využitý je ako súčasť cyklotrasy.

 

Most Márie Valérie, Štúrovo

Prvé historické informácie, že na mieste dnešného mosta prechádzali ľudia cez Dunaj, sa viažu už k roku 1215. Prvý most na tomto mieste však postavili až v roku 1762. Ten po určitom čase prestal stačiť čulému obchodnému ruchu a v roku 1895 verejnosti sprístupnili železobetónový most Márie Valérie. Na Vianoce v roku 1944 ho ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria a odvtedy na tomto mieste nespájal brehy Dunaja až do jeho znovuvybudovania v roku 2001 žiadny most.

 

Most Apollo, Bratislava

Výstavbu najnovšieho bratislavského mosta cez rieku Dunaj si mnohí z nás ešte pamätajú. Otáčanie konštrukcie mosta a podpornej konštrukcie krížom cez rieku pomocou plávajúcich pontónov sledovali z brehu stovky zvedavcov. Most s rozpätím 231 metrov slávnostne otvorili v septembri 2005 a odvtedy je nezameniteľnou súčasťou bratislavskej panorámy.

 

Lávka cez Dunajec, Červený Kláštor

Najdlhší závesný most v strednej Európe bez stredovej opory zhotovený z lepeného dreva sa nachádza v Červenom Kláštore, kde od roku 2006 spája slovenskú a poľskú časť Pieninského národného parku. Rozpätie mosta je 90 metrov, šírka 3,5 metra a je zavesený na 26,8-metrovom pilieri. Celkové náklady na jeho výstavbu sa vyšplhali na 28 mil. korún (necelý millión eur), z čoho polovicu hradila Európska únia.

 

Drevený most, Kolárovo

Kolárovo sa môže pochváliť hneď dvomi unikátmi. Pri plávajúcom vodnom mlyne sa nachádza najdlhší most s celodrevenou konštrukciou v Európe. Meria 86 metrov je postavený na drevených pilieroch nad hladinou Malého Dunaja. V roku 1992 ho postavili len za deväť dní na základe spomienok ľudí na starší neexistujúci most z 50-tych rokov 20. storočia.

 

Kolonádový most, Dolný Kubín

Podobné stavebné skvosty môžeme vidieť napríklad vo Švajčiarsku, u nás je však drevený kolonádový most skutočnou raritou. Na rozdiel od tých zahraničných nemá ani dlhú históriu. Postavený bola až v roku 1994, aby spojil ponad rieku Orava staršiu a novšiu časť mesta a odvtedy je jednou z dominant Dolného Kubína.

 

Chramošský viadukt, Telgárt

Ak by sme mali vybrať skutočného víťaza nášho pomyselného rebríčka, dlho by sme neváhali. Chmarošský viadukt z polovice 30. rokov minulého storočia je dokonalým spojením technickej virtuozity a nádherného prostredia. Železničný most sa nachádza neďaleko obce Telgárt pod Kráľovou hoľou a v dĺžke 113,6 metra sa klenie ponad Gregorovu dolinu.

 

Drevený krytý most, Štefanská Huta

Drevený krytý most medzi obcou Kluknava a jej časťou Štefanská Huta je jediný svojho druhu na Slovensku. Ponad Hornád ho postavili v roku 1832 zo smrekového dreva pre potreby mediarskeho podniku. Vďaka rekonštrukcii je dodnes funkčný, hoci po ňom môžu v súčasnosti jazdiť už len osobné autá.

 

Kamenný most, Dravce

Na východnom Slovensku nájdeme viacero historických mostov. Ten najvzácnejší sa nachádza v Spišských Dravciach pri ceste zo Spišského Štvrtku do Levoče. Vybudovali ho už v 13. storočí, preto je zrejme vôbec najstarším mostom na našom území. Je postavený z lomového štiepaného kameňa a čo je skutočne neuveriteľné, aj po ôsmich storočiach je stale funkčný.

 

Most Sv. Gottharda, Leles

Medzi zaujímavé menšie kamenné gotické mosty so zreteľne zachovanými oblúkmi patrí aj ten pri obci Leles. Most sv. Gottharda pochádza pravdepodobne zo 14. storočia. Bol postavený nad bývalým korytom rieky Tisa, kde ešte počiatkom 19. storočia pomaly prúdila voda smerom na západ, no dnes preklenuje suché koryto.

 

Cyklomost slobody, Bratislava

Najzaujímavejším menom sa rozhodne môže pýšiť most, ktorý spája bratislavskú Devínsku Novú Ves s rakúskym Schlosshofom. Nemáme však na mysli jeho oficiálny názov. Keď v roku 2012 vyzval Bratislavský samosprávny kraj verejnosť, aby hlasovala o pomenovaní nového mosta, s najväčším úspechom sa jednoznačne stretol návrh “Most Chucka Norrisa”, pod ktorým ho väčšina ľudí pozná dodnes. Rakúska strana však podobný zmysel pre recesiu neprejavila a uprednostňovala pomenovanie po Márii Terézii, aby sa napokon obe strany dohodli na názve Cyklomost slobody / Fahrradbrücke der Freiheit.

 

Červený most, Bratislava

Najdlhším kamenným mostom býval s dĺžkou 215 m Červený most, postavený nad údolím potoka Vydrice na Železnej studienke vo výške sedemnásť metrov. Prvý vlak prešiel cezeň z Viedne do Bratislavy 20. augusta 1848 a  potom slúžil svojmu účelu až do konca 2. svetovej vojny, keď ho pri panickom úteku z Bratislavy nemecké nacistické vojská vyhodili do vzduchu. Po vojne bol na jeho mieste vybudovaný nový železničný most z oceľových nosníkov, ktoré pre zachovanie mena mosta natreli načerveno.

 

Zdieľať článok na Facebooku