Mosty (3)

Pôvodne viedol k barokovému kaštieľu s rozsiahlym parkom v miestnej časti Krmeš. Majstrovsky opracovaná kamenná balustráda ukončená profilovaným parapetom tvorí zábradlie nad rímsou mosta.

Most dosahuje dĺžku približne 40 metrov, široký je 4,8 metra. Tri stlačené oblúky majú rozpätie 5 metrov, vo vrchole je umiestnený plastický i farebne zvýraznený klenák. Na návodnej strane sú na stredových pilieroch vlnolamy. Mostovka je pôvodne dláždená kameňom, do stredu mierne stúpa, klenie sa asi 4 metre nad hladinou Čiernej vody. Most je profilovaný pilastrami, rímsami, kamenným kvádrovaním, má pekne kombinovanú tehlovo-bielu farebnosť. Popri prírodných materiáloch dreve a kameni sa na stavbu mostov najmä od polovice 19. storočia používala aj tehla (trojklenbový most v Leopoldove, železničný Červený most v Bratislave).

Veľmi zaujímavá, aj keď pomerne krátka, bola éra liatinových mostov. Prvý liatinový most na svete postavili vo Veľkej Británii v roku 1781. Vyspelá výroba kvalitného železa v období napoleonských vojen a zmena jej zamerania po skončení bojov sa premietla aj do výroby mostov. V rokoch 1810 - 1815 odliali v Hronci tri liatinové mosty v celej rakúskej monarchii. Najväčší bol postavený na Čiernom Hrone, mal rozpätie 10,2 metra.

V roku 1945 bol počas bojov zničený. Dodnes sa však zachoval jeden segment najstaršieho liatinového mosta vyrobeného v Hronci roku 1810 vo vrchole klenby s nápisom ROHNIZ a rokom výroby. Most mal pôvodne až 5 oblúkových segmentov, doprave slúžil od roku 1810 do roku 1962. Viedol ponad vodný kanál železiarní v Hronci neďaleko miestneho kostola na mieste „Na odpuste“. Dnes je zvyšok mosta vystavený v areáli železiarne v Hronci. Jeden segment má dĺžku 4,71 metrov, šírku 2,5 metra.

 

Kúpeľový kolonádový most v Piešťanoch

Krytý kolonádový most v Piešťanoch je ďalším z technických diel Emila Belluša. Projekt pochádza z rokov 1930 – 1931. Most vznikol v jednom z najznámejších slovenských kúpeľných miest Piešťany. Spája kúpeľný ostrov, ktorý prirodzene vytvorila rieka Váh a ostatné mesto. Pôvodne bol most určený pre dopravu a chodcov, dnes sa využíva len pre peších. Na moste sú umiestnené obchodíky, ktoré umocnili atraktivitu tohto funkcionalistického diela.

Počas vojny vyhodili strednú časť mosta do vzduchu, no povojnová rekonštrukcia mu navrátila jeho pôvodnú podobu. Most dopĺňajú výtvarné diela. Originály Benkových folklórnych figurálnych motívov leptané do skla a nesúce názvy Piesne z Detvy a Na salaši sú uložené v Balneologickom múzeu. Na moste sa od roku 1993 nachádzajú ich kópie. Známa je tiež socha muža lámajúceho cez koleno barlu. Ide o dielo Roberta Kühmayera z roku 1934. (...)

 

Viac si môžete prečítať v knihe Mlynka, L., Haberlandová, K.: Technické pamiatky. Dajama 2007.

 

Zdroj/autor: Dajama, Technicke pamiatky, drom