Krakov - mesto kontrastov

Hlavnými a najvyhľadávanejšími atrakciami Krakova (Krakow) sú, nepochybne, kráľovský hrad Wawel, pod ním „maskot“ - wawelský drak a námestie v centre mesta - Rynek, obkolesené parkom. Ak vám nestačí kochať sa krásou hradu s typickou zlatou vežičkou zvonku, treba si na prehliadku niekoľkých častí a katedrály či galérie rezervovať dosť času. Oplatí sa.

Pred Wawelom sa vyníma aj socha Kosciuszka, hrdinu, ktorý vzýval ľudí do bitky za národ. Proti komu? Proti všetkým! Ľudia mu podľa starého pohanského zvyku nanosili na jedno miesto zem, a tak na jeho počesť vytvorili kopec. Dnes je „Kopiec Kosciuszki“ jedným z najnavštevovanejších miest a ďalším kúskom zelene v udržiavanom veľkomeste. Okrem neho je v Krakove aj Kopiec Piłsudskiego, Wandy a Krakusa.

Najnovší „patrí“ pápežovi Jánovi Pavlovi II. Ak drakovi pri Wisle pošlete sms - ku, vyšľahne mu z papule oheň „ako pre vás“. Dnes už nič nie je zadarmo! V čase mojej návštevy by však ani dvadsať správ nepomohlo, lebo nejaký dobrák odniesol pár častí z ovládacej skrinky, pravdepodobne, do zberu železa. Pozornosť a aspoň jednu symbolickú fotku si určite „zaslúžia“ aj opevnenie Barbakan, Floriánska brána, socha Adama Mickiewicza na Rynku, Mariacki kostol, Radničná veža, nespočetné kostoly, zátišie pri majestátnej Wisle a mnoho ďalšieho.

Je to ako s Wawelom - krátke „prebehnutie“ naozaj nestačí a človeka bude hnať túžba, aby sa sem ešte vrátil. No toto nádherné mesto má aj svoje „tienisté“ stránky... Holuby sú všade. Doslova. Aj keď vo vchodoch bytoviek visia nápisy, upozorňujúce, aby ľudia tieto živé prenášače chorôb nekŕmili, je to zbytočné. Ďalším veľkým problémom mesta s 800 tisíc obyvateľmi je doprava. Zápchy sú na dennom poriadku, ráno, na obed, večer. Veta „odborníkov“ - Treba vedieť, kadiaľ ísť - nie je stopercentná.

Pre blaho turistu

Atraktívnymi miestami v Krakove sú tiež „Sukiennice“ v centre mesta. Je to dlhý pás stánkov pod jednou strechou. Ľudia žijúci v Krakove sem chodia len zriedka. Drakov rôznych veľkostí a materiálov a tričká Poland a I love Cracow veľmi nepotrebujú. Zato, kto sa chce minimálne pokochať suvenírmi viac či menej gýčovitými, „Súkenice“ by bol hriech obísť. Drevené škatuľky na karty, bábiky v poľských krojoch, jantárové náhrdelníky, hrnčeky, ovčie kože, hračky, skladačky, čo len chcete. Ale ak vyhľadávate skôr značkové obchody, rovnaké na celom svete a silou mocou chcete tričko, ktoré sa vám páčilo v Nemecku, v Bratislave bolo už vypredané a vaša kamarátka Rumunka si tiež také kúpila v Rakúsku, pre vás budú rajom Galeria Krakowska, Kazimierzska a Centrum handlowe.

Pripravte sa na to, že ak vaši staromódni známi, rodina, prípadne presvedčenie vyžadujú z bývalého kráľovského mesta  pohľadnicu, len so šťastím sa vám podarí kúpiť si v rovnakom stánku / obchode aj známku. V iných sa vás najprv viac - menej slušne spýtajú, či ste si vzácnu pohľadnicu kupovali u nich. Ak nie, máte smolu a nech sa páči, hľadať najbližšiu poštu. Len tam vám predajú známok koľko chcete a bez zbytočných komentárov.

Obchodníkom sa jednoducho nechce nakupovať známky, keď z toho nič nemajú... A blaho turistu tu nie je asi až také dôležité! „V Poľsku čajovník nerastie,“ vyvádza ma „z omylu“ arogantným tónom predavačka v čajovni, keď pátram po typickom poľskom čaji. Po vysvetlení, že hľadám skôr niečo typické, čo pijú Poliaci, a tí teda „herbatu“ pijú dosť, mi odporučí „Mieszanku wawelsku“. Keď sa neskôr poľským známym chválim, aký exkluzívny čaj a ešte k tomu taký typický krakowský a poľský mám, tvária sa začudovane, lebo o takom v živote nepočuli. Za naozaj typické a bežné považujú známu značku so žltým obalom.

Svedectvo holokaustu a miesto kontrastov

Pred desiatkami rokov bol Kazimierz samostatným mestom za Wislou, dnes je súčasťou Krakova. Pred vojnou to bola židovská štvrť, no holokaust pripravil jej obyvateľov o prácu, domov a život. Ročne toto miesto navštívia stovky turistov, predovšetkým, z Izraela, ktorí prídu vzdať hold predkom pohľadom na židovské cintoríny, synagógy a domy, očividne nahlodané, nielen, zubom času.  „Nie je to, žiaľ, nič zvláštne, to sa dialo po celom Krakove“,  hovorí učiteľ Pawel, keď sa zmätene obzerám dookola a neviem, čo si o tom mieste myslieť. Je zbytočné čakať niečo ako skanzen a plačúcich ľudí pri polorozpadnutých budovách.

Pravdou je, že keby vás v tejto oblasti vysadili na hociktorej ulici bez turistickej mapky, je len malá šanca, že postrehnete, že to nie je len jedna z rovnakých, obyčajných častí v meste, akých sú na celom svete milióny. Až pri detailnejšom pohľade si všimnete hebrejské nápisy, židovské hviezdy na domoch a mnohé pomníky, pamätníky s nápismi, koľko ľudí na danom mieste hitlerovské vojská rozstrieľali, kde bolo väzenie, koľko ľudí zahynulo. Na jednej strane toľko citov, súcitu, na druhej nič, keď si budovy v dezolátnom stave neviete identifikovať s dobou. Aj v dušiach Poliakov však ostáva hanba, že zaberali židovský majetok, po tom, ako tí boli vyhnaní.

Pred desiatimi rokmi sa na Kazimierz človek po zotmení bál sám vkročiť. V bývalých židovských barakoch sa schádzala „zberba“ Krakowa. Alkoholici, bezdomovci. No kaviareň Singer tu začala novú etapu života. Hneď oproti synagóge sa na vás z obrázku pri názve baru usmieva Che Guevara, Królicze oczy - Králičie oči - pozývajú na svoje špeciality. Jednoducho, nájdete tu desiatky kaviarní, barov a krčmičiek, kam sa večerný život presunul z centra mesta. Zábavu, oddych a atmosféru si sem chodia užívať, najmä, mladí Poliaci. Zahraničných turistov tu nie je veľa, gro tvoria študenti a mladí z Krakowa.  Záplava krčiem stojí v okolí židovských cintorínov a synagóg, ktoré dnes slúžia už len ako múzeá. Hrôzy holokaustu kontra pulzujúci život a zábava.

Na jednom námestí stojí pamätník obetiam, známe, drahé reštaurácie s jasnou cieľovou skupinou - bohatí Izraelčania - a Hostel pre menej bohatých, ktorý vyzerá ako, pre nás, z neslávne známeho hororu. Atmosféra cez deň a v noci je neporovnateľná. Ráno vyľudnený, v pokročilej nočnej hodine ťažko nájsť miesto na sedenie. V centre Kazimierza na „Nowom Placi“ pri stánkoch s rýchlym občerstvením netrpezlivo stojí a trasie sa od zimy plno mladých, čakajúc na bagety a hamburgery. Nikto nemyslí na starosti a minulosť.

Žijú pre prítomnosť. Napokon, prečo aj nie? Cez deň sa tu schádzajú trhovníci s oblečením, sladkosťami, starožitnosťami. Mne to však pripomína len zmenšeninu trhu v Jablonke, aj keď „domáci“ sa tomuto prirovnaniu bránia. Miesto kontrastov. „Pekné aj smutné“, hodnotí Joanna z Noweho Targu, študentka politológie a zhoduje sa s mojím oprávneným rozhorčením, že si veľa Slovákov pri zmienke o Poľsku vybaví akurát tak trhoviská pár metrov od hraníc plné, vraj, lacných a kvalitných odevov, údeniny a nábytok. A pritom Krakov je vzdialený len niečo vyše 100 kilometrov od hraníc. 

Kazimierz však výpočet „známych“ miest v Krakove, kde sa diali protižidovské hrôzy zďaleka nekončí. Placzów bol koncentračný tábor, kde Židia pracovali v kameňolome a odkiaľ boli odvážaní ďalej do Oswieczimu - Brzezinky / Auschwitz - Birkenau.  Aj v týchto miestach sa nakrúcal Šindlerov zoznam. Dnes susedí s prírodnou rezerváciou a veľké trávnaté plochy v meste pôsobia priam harmonicky. No spomienka na časy nie tak dávne, ich kruto zaháňa preč. Tabuľka prosí o pietu, vzhľadom na udalosti, ktoré sa tam diali, no partia asi 20 ročných mladíkov má v nedeľu ráno na schodoch pamätníka rozhodne iné starosti. Zjavne pokračujú v nočnom záťahu a vyzbrojení dvoma fľašami vodky sa nenechajú rušiť ani tým, že pred pár rokmi na tomto mieste v plynovej komore zomreli desiatky ľudí. 

Nedeľné pivo od mníchov

Napriek tomu, že je dnes zo strany katolíckej cirkvi čoraz viac prízvukované, že nedeľa sa má svätiť aj tým, že veriaci by nemali v tento deň nakupovať, obchod s benediktínskymi produktmi pri kláštore v Tinci je od 9.00 do 15.00 otvorený aj v nedeľu. Ponúka široký sortiment potravín od syrov, údenín, koláčov až po cukríky a alkohol. Všetko vyrábajú mnísi nielen v Poľsku, ale dovážajú sa aj výrobky z kláštorov vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku. A netreba zabudnúť ani na našich západných susedov. Na poličke obchodu v dedine vzdialenej pár kilometrov od Krakowa hrdo trónia „Poutnické oplatky“. Okrem obchodu sídlia pri kláštore aj ďalšie „inštitúcie“ - knižnica a reštaurácia. Každý už dnes zarába, ako môže a areál kláštora a kostola sa teší obľube.

Móda je revolučná! Aj v divadle...

Kultúrne a univerzitné mesto nemá problém s naplnením hľadísk ôsmich divadiel. Rovnako aj sem doba prináša namiesto klasiky viac avantgardy, alternatívy a improvizácie. Redaktorka kultúry Poľskej televízie Krakow je rozčarovaná po tlačovej konferencii v známom divadle „Stary teatr“. Novú hru „Pan Bóg Halina“ má pod taktovkou mladá režisérka, oblečená športovo s vyholenou časti hlavy. Napriek tomu, že pôsobí sympaticky a na otázky poctivo odpovedá, Marta si neodpustí komentár: „To je nastupujúce generácia?! Toto je divadlo, kde robili kariéru najväčší režiséri! No, možno to bude dobré, ale ktovie...To už vidno podľa režisérky! Mne sa to nepáči...“ Uzavrie nakoniec po prvotných „vykrúcačkách“. A neskôr jej v strižni kontruje strihač: „To je žena?“, pýta sa s dešpektom.

Problémy mal aj kameraman s umiestnením kamery na správne miesto: „Kde bude to divadlo?“ bezradne sa pozerá na javisko plné stoličiek. S ďalším predstavením už boli spokojnejší. Hru Agathy Christie Pasca na myši, ktorá sa hrá v Londýne nepretržite desiatky rokov, naštudovala v ďalšom známom divadle - Teatr Slowackiego - ikona poľskej réžie, Pani Režisérka Olga Lipiňska. Predtým robila televízne programy a kabarety. Dnes presedlala na divadlo, z televízie ju vyhodili. Nerobila dobre? „Robila, ale hovorila pravdu,“ objasňuje kameraman Wieslaw jedinou vetou, ktorá všetko vysvetľuje. Začiatkom septembra, okrem nekonečných pred / volebných bojov,  prebehla rádiami a televíziou aj výzva vysokoškolských rektorov „Nezdierajte študentov!“ Týkala sa výšky nájomného, keďže aj ubytovanie študentov je v Krakowe veľkým problémom. Tou prosbou sa však, podľa mnohých, táto „starostlivosť“ aj  končí.

Bývalé hlavné mesto Poľska v poslednej dobe zažíva podobné situácie ako naša Bratislava. Namiesto návštevnosti bohatých, po spoznávaní pamiatok túžiacich turistov, sa Krakov čoraz viac „teší“ obľúbenosti u, pitiek vyhľadávajúcich, Angličanov. Napriek tomu, že sa okrem historických budov môže pochváliť aj množstvom zelene, kultúrnymi podujatiami, atmosférou a napredovaním vo všetkých smeroch. Stretnúť na Slovensku obyvateľov štyridsať miliónového štátu v hocijakom období nie je ničím netypické.

Stretnúť Slováka v Krakove je mimo sezóny zvláštnosťou. Poliaci sa však od nás nijako nedištancujú, môžete sa tu dokonca zapísať na kurz slovenčiny, nájsť spriaznené duše v „Towarzystwe Slowaków w Polsce“ a v prípade potreby vyhľadať pomoc konzula. Ak raz Krakov „ochutnáte“, garantujem vám, že si ho zamilujete a budete sa tam chcieť vrátiť, nech si turistické štatistiky hovoria, čo chcú.

Zdroj/autor: E.Okoličániová, drom

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám...  Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

VIDEO Krakow