Cesta v korune Veľkého čínskeho múru je vraj presne taká široká, aby sa na ňu vedľa seba vošlo šesť jazdcov na koňoch. Dnes je však v úseku Badaling pre tisíce a tisíce turistov, ktorí sem prichádzajú, úzka. Aj preto sprievodcovia radia spojiť návštevu tohto najslávnejšieho úseku s cestou k menej známym miestam. Trebárs v úseku Simatai budete občas len vy a fascinujúca história „Kamenného hada“, ako Veľký čínsky múr občas nazývajú.
Vyraziť z Pekingu k úseku Badaling (známemu i pod názvom Pa-da-ling) je jednoduché. Poldenný, alebo hneď celodenný zájazd má v ponuke snáď každá tunajšia cestovná agentúra a cesta k Veľkému čínskemu múru býva i neoddeliteľnou súčasťou itinerárov klasických poznávacích zájazdov po Číne. Autobus zdolá zhruba osemdesiat kilometrovú vzdialenosť za pár desiatok minút.
Za zážitkami sa vydajte o kúsok ďalej
Lenže… medzi davom turistov, predavačov, ktorí ponúkajú snáď všetko od hrnčekov po tričká, a organizovaných skupín študentov sa čaro tejto fascinujúcej stavby trochu stráca. Pravdou síce je, že práve tu je múr kompletne zrekonštruovaný a ľahko dostupný všetkým, ale pokiaľ máte čas, vyplatí sa vám vydať sa k úsekom, ktoré sú menej turisticky exponované a ktoré čínska vláda turistom otvorila až v 80. rokoch 20. storočia, aby odľahčila práve úsek Badaling.
Úsek Mutianyu je len o pár desiatok kilometrov ďalej, turistov je tu však už o poznanie menej. A múr je v týchto miestach stále perfektný. V Simatai sa vám môže stať, že sa po múre budete prechádzať sami, musíte tu však počítať s tým, že niektoré úseky tu už niesú v ideálnom stave.
Akú dĺžku má Dračí chrbát?
Veľký čínsky múr je najväčšou stavbou ľudskej histórie a čísla, ktoré ho popisujú, sú fascinujúce. Dvadsaťpäťtisíc strážnych veží, tristotisíc mŕtvych v prvej fáze jeho stavby a dĺžka, ktorá sa v tých najtriezvejších odhadoch pohybuje okolo 8860 kilometrov.
Aký je presne Veľký čínsky múr dlhý, totiž nevieme. Hlavný „chrbát“ má podľa odborníkov dĺžku okolo šesť tisíc kilometrov, v niektorých miestach sa však múr tiahne v niekoľkých líniách a v posledných rokoch vedci objavujú ďalšie a ďalšie zvyšky múru v oblastiach, kde s ním v prvých odhadoch vôbec nepočítali. V roku 2012 sa tak objavila správa, že múr možno celkovo meria vyše 21 tisíc kilometrov! Čínski historici však do tejto dĺžky zahrnuli i úseky, v ktorých dnes po múre nie je ani pamiatky, ale „vraj“ tu kedysi „určite“ stál.
Možno Veľký čínsky múr vidieť z vesmíru? O pravdivosti tohto tvrdenia sa dlhé roky viedli spory. Ako to teda s viditeľnosťou Veľkého čínskeho múru naozaj je? Rozhodne neplatí tvrdenie, že by ho bolo vidieť z povrchu Mesiaca,ako sa tiež dlhé roky tradovalo. Z obežnej dráhy Zeme však múr naozaj vidieť možno – čo dokazujú i satelitné snímky. Neplatí však tvrdenie, že by bol jedinou stavbou, ktorú možno z vesmíru vidieť, keďže z výšky 320 kilometrov sú viditeľné aj iné ľudské výtvory. |
Veľký čínsky múr, ktorému sa občas pre spôsob, akým sa vinie krajinou a „lemuje“ vrcholky kopcov a hôr, hovorí i „Dračí chrbát“, začal vznikať už v roku 221 pred naším letopočtom. Súčasnú podobu však múru dala až dynastia Ming o takmer dve tisícky rokov neskôr. Prvé obranné múry totiž boli často len valy z udupanej zeminy zasadené v debnení a spevnené kamením. Až neskôr sa prešlo ku klasickej murovanej stavbe.
Stavebný materiál: múka, ryža, kosti…
O stavbe Veľkého čínskeho múru navyše kolujú podobné legendy ako trebárs o stavbe Karlovho mosta. I tu sa totiž povráva, že do malty a ďalších stavebných materiálov robotníci primiešavali múku a ryžu, aby bol múr pevnejší. A pozor – niektoré bájky tvrdia i to, že do základov múru stavitelia pridávali mŕtve telá tých, ktorí pri stavbe zahynuli.
Múr bol kedysi bránou i hrádzou. Chránil čínsku ríšu pred nájazdmi kočovníkov a barbarov. Okrem samotného múru, ktorý miestami meral i desať metrov, ho tvorilo ešte zázemie pre vojakov – skladisko, kasárne, spojovacie chodby vo vnútri múru a v neposlednom rade i strážne veže. Tie mali byť od seba v ideálnom prípade vzdialenú na dva dostrely šípu, v niektorých horšie dostupných oblastiach sú však vzdialenosti medzi vežami i osemnásť kilometrov. Celkovo je týchto veží okolo dvadsaťpäťtisíc.
Veľký čínsky múr prečkal veky. Neznamená to však, že je v perfektnom stave. Skôr naopak. Reprezentatívne sú skôr len turistické úseky, 75 % múru je v naozaj tristnej kondícii. V odľahlých oblastiach ho miestni obyvatelia dokonca rozoberajú na stavbu svojich domov. I tak však zostáva symbolom Číny – mimochodom odkaz naň nájdete i v čínskej hymne – a jedným z najväčších turistických ťahákov planéty.
Na najkrajšie pláže sveta!
Cestovná kancelária ESO travel, špecialista na Áziu, Severnú, Južnú a strednú Ameriku, Tichomorie a Afriku, vyberá z ponuky poznávacích zájazdov:
- Vlakom až na strechu sveta : Vydajte sa na unikátnu dvojtýždennú cestu najvyššie položenou železnicou sveta. Prezriete si Peking, jeho pamiatky a potom sa vlakom vydáte do Tibetu, kde preskúmate trebárs všetky tajomstvá Lhasy.
- Mestá duchov v Číne : Prečítajte si o miestach, ktoré sa mali stať novými metropolami, ale dnes sa nimi preháňa len vietor a možno… duchovia. Na portáli Cestovinky.cz nájdete tento i ďalšie zaujímavé články o destináciách, do ktorých vyráža cestovná kancelária ESO travel.
- Plavby čínskym vnútrozemím : Spoznajte Čínu úplne netradične z paluby lode. Pozriete sa do hlbokých údolí, budete obdivovať chrámy na skalách a na vlastné oči uvidíte i najväčšiu priehradu sveta – Tri rokliny.