Nové múzeum Akropoly

Prítomní boli vysokopostavení predstavitelia početných európskych štátov. Slovenskú republiku zastupoval na slávnostnom akte podpredseda vlády Dušan Čaplovič.
"Je to deň radosti, o ktorú sa delíme so svetom," vyhlásil grécky minister kultúry Antonis Samaras pri slávnostnom otvorení nového objektu, z ktorého sa naskytne návštevníkom voľný pohľad na starovekú Akropolu.
     
Výstavba objektu, ktorého väčšinu tvorí oceľ a sklo a pri jeho vytváraní venoval architekt značnú úlohu svetlu, trvala viac ako 11 rokov. Vyžiadala si náklady v celkovej výške takmer 130 miliónov eur. Ako v uplynulých mesiacoch opakovane konštatoval autor architektonického návrhu, ktorý žije v USA a kancelárie má v New Yorku i Paríži, Nové múzeum Akropoly bude v plnej miere v službách umeleckých pamiatok. Navyše, poskytne výstavnú plochu, ktorá je viac ako desaťnásobkom tej v doterajšom múzeu.
     
Staré múzeum Akropoly, ktoré vzniklo neďaleko chrámu Parthenón v roku 1863 ako vôbec prvé miesto na prezentáciu vykopávok, už dávno nespĺňalo požiadavky modernej doby.
     
V 50. rokoch minulého storočia ho síce rozšírili, pričom venovali pozornosť aj reštrukturalizácii exponátov, avšak od polovice 70. rokov bolo zrejmé, že jeho priestorové možnosti už nepostačujú. Po presťahovaní exponátov do nových priestorov poslúži starý objekt na prezentáciu pestrej histórie Parthenónu, chrámu panenskej bohyne Athény Parthenos.
     
Na Akropolu zavítajú viac ako dva milióny turistov ročne; po otvorení nového múzea, ktoré vyrástlo pod južným svahom pahorku, vzdušnou čiarou iba približne 300 metrov od Parthenónu, sa tu ráta s 10 tisíc návštevníkmi denne.
     
Odborníci upozorňujú, že otvorenie Nového múzea Akropoly posilní úsilie Atén o vrátenie vlysov a reliéfov z Panthenónu, ktoré vlastní Britské múzeum v Londýne. Gréci by, pochopiteľne, v novom múzeu radi umiestnili aj 160 metrov dlhý vlys, známy aj ako mramory lorda Elgina.
     
Elginovu zbierku umeleckých predmetov z Parthenónu tvoria mramorové dosky reliéfu, ktorý pôvodne obkolesoval celú stavbu zasvätenú bohyni vojny a múdrosti Athéne.
     
Až do roku 1687 neboli tieto vlysy vôbec poškodené, ale výbuch muničného skladu pri obliehaní Atén benátskym loďstvom zasiahol aj Parthenón a spôsobil tu nenapraviteľné škody.
     
Začiatkom 19. storočia objavil vlysy lord Elgin. Tento milovník pamiatok si so sebou priviezol na pomoc umelcov, znalcov a remeselníkov. Pôvodne vraj chcel spraviť len sadrové odliatky, potom sa mu však podarilo podplatiť úradníkov. Jeho pomocníci údajne vysekali ťažké mramorové dosky zo stien Parthenónu a odviezli ich do Anglicka. Britská vláda ich odkúpila v roku 1816 od lorda Elgina za 35.000 libier šterlingov a venovala Britskému múzeu.
     
Grécka vláda sa o získanie týchto pamiatok usiluje od začiatku 80. rokov minulého storočia, teraz má však pre ne konečne aj dôstojný stánok.
     

Zdroj/autor: ap, tasr, drom