Pompiduovo stredisko moderného umenia

Od múzea, ktoré tvarom vzdialene pripomína pokrčený bambusový čínsky klobúk, si lotrinská metropola sľubuje podobný medzinárodný ohlas, aký zaistila biskajskému prístavu Bilbau pobočka slávneho Gugenheimovho múzea v New Yorku.

Ide o prvú decentralizáciu niektorého z veľkých francúzskych múzeí. Už za dva roky ale má v Lense na severe krajiny otvoriť brány prvá pobočka parížskeho Louvru.

Budova, ktorú navrhli Shigeru Ban a Jean de Gastines, sa vôbec nepodobá na budovu parížskeho centra.

Aj toto múzeum však ponúkne prístup k mnohým umeleckým dielam napríklad od Georgesa Braqueho, Pabla Picassa, Jacksona Pollocka či Joana Miróa. Na ploche 5 000 m² múzeum umožňuje ukázať i niektoré veľmi rozmerné diela, aké sa v Paríži nepodarilo vystaviť.

Jedným z nich je napríklad obria Picassova opona pre balet Parade z roku 1917, ktorá od svojho odhalenia v parížskom divadle Châtelet nebola údajne vo Francúzsku nikdy vystavená. Múzeum predstavuje najširšiemu možnému publiku najsúčasnejšie formy umenia a kreativity.

Zriaďovatelia múzea dúfajú, že sa stane magnetom nielen pre celú priľahlú oblasť Francúzska, ale aj pre neďaleké oblasti Nemecka a Belgicka a pre Luxembursko. Predpokladajú, že v budúcom roku múzeum navštívi 200 tisíc (do parížskeho Pompiduovho strediska ich ročne zavíta 6 miliónov).

• Otváracie hodiny
• Vstupné
• Aktuálne výstavy

Centre national d'art et de culture Georges-Pompidou (doslova „Národné centrum umenia a kultúry Georgea Pompidoua“), skrátene Centre Georges-Pompidou alebo Centre Pompidou alebo podľa štvrte, v ktorej sa nachádza, (Centre) Beaubourg, je múzeum moderného umenia v Paríži, ktoré zmenilo dovtedy zaužívaný postoj ku galériám ako monumentov pre úzku skupinu ľudí na budovu otvorenú pre každého. Stala sa miestom, kde sa mohli ľudia stretávať a spoznávať umenie. Nachádza sa v historickom centre Paríža, približne 1 km od Notre Dame a Louvru na okraji husto obývanej štvrti. Stavba vznikla v rokoch 1971 až 1977, keď územie, na ktorom stojí prechádzalo zmenami a rekonštrukciou.

Centrum slávnostne otvorili 31. januára 1977 jeho tvorcovia, architekti Renzo Piano a Richard Rogers, dvojica architektov. Z verejnosti sa zo začiatku ozývali negatívne reakcie, ktorých terčom sa stalo architektonické stvárnenie exteriéru budovy. Všetky rozvody, klimatizácia a technické zariadenia budov sa totiž nachádzajú priamo na fasáde a nie vo vnútri budovy. Toto riešenie, ktoré mnohým pripomínalo ropnú rafinériu, malo výhodu oslobodenia vnútornej dispozície od zbytočných jadier. Vznikol tak jeden veľkopriestor, ktorý bol dostatočne variabilný pre široké využitie.

Návštevníci tu môžu navštíviť múzeum moderných umení, referenčnú knižnicu, centrum priemyselného dizajnu a centrum pre hudobný a zvukový výskum. Ďalej sa tu nachádzajú plochy pre administratívu, kníhkupectvá, kiná, detské kútiky a garáže. Návštevnosť 5000 ľudí denne bola dôvodom na rekonštrukciu budovy v októbri roku 1997. Na slávnostnom znovuotvorení v januári 2000 bola prezentovaná výstava venovaná Renzovi Pianovi. Richard Rogers na nej chýbal, pretože nesúhlasil s obnovou budovy podľa návrhu Piana. Centre Pompidou v Paríži je dnes navštevovanejšou stavbou ako je Eiffelova veža. Paradoxne však mnoho ľudí prichádza iba kvôli úchvatným výhľadom na Paríž z presklených eskalátorov a nie kvôli výstavným a iným akciám vo vnútri budovy. Hovorí sa že „Kto nevidel Beaubourg, videl len polovicu Paríža“. (wiki)

Centre Pompidou-Metz
1, Parvis des Droits de l’Homme
CS 90490
F-57020 Metz Cedex 1
Tel.: +33 (0)3 87 15 39 39
E-mail: contact@centrepompidou-metz.fr

Zdroj/autor: čtk,afp,sita,centrepompidou, drom (pozri aj Galériu)

VIDEO Centre Pompidou - Metz