Gauguin - Tvorca mýtov

Výstava nazvaná Gauguin: Tvorca mýtov začala koncom minulého týždňa v londýnskej galérii Tate Modern, a už teraz priťahuje rekordný záujem divákov.

„V Londýne nebola veľká výstava Paula Gauguina od roku 1955,“ povedala Christine Ridingová, kurátorka terajšej retrospektívy, ktorá ponúka 150 umeleckých diel zapožičaných zo zbierok z celého sveta, vrátane pražskej Národnej galérie. „Výstava zahŕňa všetky výrazové prostriedky – sú tu plátna, akvarely, kresby, tlače, sochy, keramika, dokonca tu máme aj pár jeho vyrezávaných drevákov a vychádzkovú palicu," dodala.

Výstava sa zameriava na mýty, ktoré Gauguin (1848 –1903) zachytával na svojich obrazoch a ktoré tiež vytváral okolo seba. „To je samozrejme téma celej jeho kariéry,“ dodala Ridingová. Potvrdzuje to aj úvodná sála s radom Gauguinových autoportrétov, na ktorých sa spodobnil ako bohémsky maliar, korzár aj ako Ježiš na Olivovej hore.

„Stále zdôrazňoval, že v ňom je divoch aj civilizovaný človek. Divoch má byť jeho čistejšou, poctivejšou a pôvodnejšou stránkou, ktorá vraj pochádzala od peruánskych, či inkských predkov, “ uviedla Ridingová.

„Určite bol po matke čiastočne Peruánec, ale pokiaľ ide o Inkov, tak skôr o sebe len vytváral ďalšie mýty.“ Súčasne sú mýty kľúčovým námetom Gauguinových diel. Výstava tak znovu vedľa seba zhromažďuje jeho slávne obrazy s náboženskou tematikou – Žltého Krista, Zeleného Krista – Bretónskou kalváriu a predovšetkým mimoriadne Videnie po kázni – Jakub zápasí s anjelom.

„Gauguin svojím spôsobom zdôrazňuje aj univerzálnu ideu náboženstva. Napríklad zobrazí tému narodenia Krista, ktoré je samozrejme súčasťou kresťanského príbehu, ale matka a dieťa sú Tahiťanmi,“ dodala Ridingová.

Diela sú zoradené v tematických sekciách, ktoré zdôrazňujú väzby medzi Gauguinovým dielom a jeho farebným životom. Plavil sa po moriach, ale bol tiež desať rokov maklérom, keď sa po nedeliach učil maľovať. „Napriek tomu vytvoril tak revolučné umenie, že podstatná časť toho, čo sa stalo v 20. storočí, by bola bez neho nemysliteľná,“ napísal kritik The Daily Telegraph.

Výstava si všíma kľúčové obdobia, ktoré Gauguin strávil v bretónskom Pont Aven a neskôr s Vincentom van Gogh v Arles, a venuje sa obrazom jeho detí a dánskej manželky Mette. Dominujú ale obrazy z Tahiti, kam odišiel v roku 1891 a kde okrem dvoch rokov strávil zvyšok života.

Bol sklamaný, že exotické ostrovy boli už v jeho dobe scivilizované a domorodci obrátení na kresťanstvo a snažil sa polynézske mýty a históriu aspoň premietať do svojich obrazov. „Aspoň v Gauguinovom umení sa pradávne mýty stali súčasťou každodenného života na Tahiti,“ uvádza katalóg výstavy.

Gauguin posledné dva roky strávil na ostrove Hiva Oa. Tu v máji 1903 zomrel oslabený syfilisom po srdcovom záchvate. Je pochovaný na miestnom cintoríne, kde bol v roku 1978 pochovaný aj šansoniér Jacques Brel.

Z posledných dvoch rokov na ostrove pochádzajú vyrezávané trámy z priečelia jeho domu s provokatívnym nápisom Maison du jouir (Dom rozkoše). Na výstave je tiež keramická socha nazvaná Oviri (divoška), ktorú chcel mať Gauguin na hrobe.

Nakoniec bol ale na hrobe umiestnený odolnejší bronzový odliatok Oviri. Z pražskej Národnej galérie je na výstave plátno Útek.

Vedľa obrazov sú v Tate Modern plastiky, ale aj potrebné zdobené dreváky, ktoré si Gauguin vyrezal v Bretónsku. Dva sály sú venované dobovým archívnym materiálom, vrátane listov manželke alebo van Goghovi.

Výstava zaznamenala v Tate Modern najväčší záujem o vstupenky od roku 2002, kedy galéria zorganizovala spoločnú výstavu Pabla Picassa a Henriho Matissa. Nadšené sú zatiaľ tiež reakcie umeleckých kritikov.

Výstava potrvá do 16. januára 2011, potom sa presťahuje do Národnej galérie vo Washingtone. Vstupenka stojí 13,50 libier.

Tate Modern
International modern and contemporary art
Bankside
London SE1 9TG
020 7887 8888
visiting.modern@tate.org.uk
Otvorené:Ne-Št, 10.00–18.00; Pi-So 10.00-22.00 hod.

Zdroj/autor: tatemodern,čtk,drom

VIDEO Gauguin - The Maker of Myth