Vodopády Iguazú. Argentínsko-brazílsky klenot

Nech žijú náhody

Ako to už niekedy s veľkými objavmi býva, mnohé sa udejú celkom náhodou. Podobne natrafil na vodopády na rieke Iguazú v roku 1542 španielský dobyvateľ Álvar Nuñez Cabeza de Vaca. Hľadal najkratšiu cestu od pobrežia Atlantiku do dnešného mesta Asunción a našiel vodopády. Tie boli síce až do roku 1881 takmer zabudnuté, ale po tom, čo sa začiatkom 20. storočia ich správy chytili argentínske a brazílske úrady, začína ich rozkvet. Dnes patria medzi najnavštevovanejšie turistické atrakcie Agentíny rovnako ako Brazílie.

Stále tečie

V jazyku guaraní, ktorým hovorí väčšina pôvodných obyvateľov v okolí brazílsko-argentínskej hranice, znamená slovíčko „guasú“ veľkú vodu. Riekou Iguazú, na ktorej vodopády ležia a ktorá im dala aj názov, naozaj pretečie veľa vody. Zažiť vodopády nasucho je preto takmer nemožné. Rovnako tažko sa vám zrejme podarí uvidieť všetky kaskády, ktoré tvoria celý vodopádový komplex. Je ich vraj až 278. Čo si však nemôže nechať ujsť žiaden návštevník vodopádov je tzv. Diablov hrtan, skoro 80 metrov vysoký vodopád, ktorý ponúka jedinečný pohľad do spenenej vody.

Uprostred džungle

Je jedno, či sa najprv vyberiete na argentínsku a potom na brazílsku stranu vodopádov, obe sú nádherné, každá je iná a až spolu vám ponúknu celkovú predstavu o tomto prírodnom dive. Zo strany Argentíny uvidíte väčšiu časť vodopádov, nazriete do Diablovho hrtana, loďou sa môžete vybrať priamo pod padajúce kvapky a vodopády tak skutočne zažiť.

Z brazílskej strany, ktorá je výrazne menšia než argentínska, sa vám zasa ponúkne pohľad na skoro celé vodné divadlo a ak sa vyveziete panoramatickým výťahom, zážitok bude úplný. Až vtedy objavíte jedinečnú prírodu, ktorá vodný klenot skrýva. Vodopády Iguazú ležia v pásme subropického pralesa, a tak nesmie návštevníka parku prekvapiť, ak mu cestu skríži hladný nosáľ, exotický tukan alebo motýľ ako z rozprávky.

Kde bolo, tam bolo

Žiaden div sveta nemôže byť bez štipky romantiky. Aj vodopády Iguazú majú svoj zaľúbený príbeh. Kde bolo, tam bolo, žil raz v blízkosti rieky Iguazú boh lesov a ten si vyberal pre svoje potešenie najkrajšie dievčiny v okolí. Raz si vybral krásavicu, ktorú mu jej milý v čase nepozornosti uniesol. Kým mladý pár utekal na kanoe pred žiarlivým bohom, ten chystal plán, ako im v úteku zabrániť. Vytvoril priepasť a dovtedy pokojná rieka sa zmenila na búrlivé vodopády. Milencom sa nepodarilo pádu zabrániť a podľa legendy sa dievčina padajúc premenila na skalu a mládenec na strom, čo drží nad skalou stráž. Keď sa dnes pozriete pod vodopády, spomínanú skalu aj stromy tam nájdete. A pri troche šťastia zazriete aj dúhu, ktorá ich spája. Je dôkazom toho, že láska medzi utekajúcimi milencami je večná.

Zdroj/autor: Katarína Strihová, drom

Foto: autor