Prvý apríl je spájaný s Medzinárodným dňom vtáctva. Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, keď k nám prilieta najviac sťahovavých vtákov, pretože sa vracajú na svoje hniezdiská. Na Slovensku sa vyskytuje množstvo druhov vtáctva, ku ktorým je možné priradiť i rôzne prívlastky. Bližšie ich predstavila PR manažérka z Ochrany dravcov na Slovensku Martina Brinzíková Badidová.
Najmenšia sova, ktorá u nás žije a dorastá len do veľkosti vrabca, je kuvičok vrabčí.
Naším najväčším dravcom je orliak morský, s rozpätím krídel až takmer 2,5 metra.
Najväčšou sovou je výr skalný s výškou 75 centimetrov a rozpätím necelé dva metre.
Životný priestor nachádza na Slovensku aj najťažší európsky lietajúci vták. Je ním drop fúzatý, s hmotnosťou až 16 kilogramov.
Žije u nás i najrýchlejší vták – je ním sokol sťahovavý, ktorý v strmhlavom lete dosahuje rýchlosť úctyhodných 320 kilometrov za hodinu.
Najstarším jedincom vtáčieho druhu z našej voľnej prírody je orol skalný, ktorý sa dožil až 32 rokov.
Našim najpočetnejším druhom je pinka lesná, hniezdi u nás tri až päť miliónov párov.
Najmenej početným, a teda kriticky ohrozeným druhom, ktorý ešte u nás hniezdi, je napríklad sokol červenonohý.
Dravce a sovy sú užitočné, živia sa hlodavcami a za rok dokážu zachrániť pred skazou aj 1,5 tony obilia. Podľa Brinzíkovej Badidovej veľa ľudí sa pýta, či po ľudskom dotyku vtáky svoje mláďatá neodvrhnú. "Okrem supov nemá čuch v prípade väčšiny dravcov a sov tak dôležitú úlohu ako pri niektorých cicavcoch. Preto je možné realizovať adopcie mláďat aj do iných hniezd a bezpečne tiež mláďatá krúžkovať," vysvetlila. Zaujímavosťou podľa nej je, že žiaden zo sokolov, ktoré u nás vychovávajú potomstvo, si nestavia vlastné hniezdo, tak isto ani niektoré sovy. Sú odkázané na skalné steny, dutiny a hniezda iných druhov, predovšetkým strák, vrán a havranov.
