Spiaci obri: Život so sopkami je nebezpečný, ale krásny

Jednou z vecí, ktorú nemôžeme ovplyvniť, sú tektonické zmeny v zemskej kôre. Ľudstvo môže niekoľko desaťročí bojovať so skleníkovými plynmi, ale stačí, aby sa prebudil jeden vulkán a všetko naše snaženie tak vyjde navnivoč. A čo v prípade, že sa prebudí supervulkán, ako je ten schovaný pod americkým národným parkom Yellowstone?

Cieľom tohoto článku samozrejme nie je zastrašovanie ani vytváranie katastrofických  scenárov. Výbuchy sopiek od nepamäti ovplyvňovali životy ľudí v rôznych regiónoch sveta, nie však globálne a zdá sa, že v dohľadnej budúcnosti by to tak aj mohlo ostať. A navyše, život v blízkosti sopiek, nie je len nebezpečný, ale aj krásny.

Napríklad v okolí sicílskej Etny sa vďaka sopečnému popolu vytvorili unikátne podmienky na pestovanie vinnej révy, ale aj iných poľnohospodárskych plodín. Sopečný popol významným a priam zázračným spôsobom zúrodňuje pôdu na našej planéte.

Kúsok vedľa, v pevninskej časti Talianska, sa zasa nachádza sopka Vezuv, ktorá v roku 79 nášho letopočtu zasypala staroveké mesto Pompeje. Ide o jeden z historicky najznámejších výbuchov, z ktorého určite radosť nemali miestniy ľudia, ale ak sa na túto udalosť pozrieme pozitívne, lepšie zachované archeologické nálezisko starovekého Ríma nájdeme snáď už len v samotnom Ríme a jeho okolí.

K ďalším významným erupciám patrí erupcia kráteru Perboewatan v mieste dnešného ostrova Anak Krakatau v Indonézii v roku 1883. Tu došlo k niekoľkým výbuchom, ktoré zapríčinili smrť 36 tisíc ľudí a zánik 165 miest a dedín. Ďalších 132 sídiel bolo vážne poškodených. Priemerná ročná teplota na planéte Zem sa podľa odhadov znížila po erupcii o 1,2°C. Zároveň priamym dôsledkom narazilo na pevninu niekoľko fáz vĺn tsunami, vysokých až 30 metrov .

Okľukou sa vraciame k začiatku tohto článku. Ako ste asi správne uhádli, písali sme o výbuchu sopky Eyjafjallajökull na Islande v roku 2010. Island sa práve kvôli  sopkám nachádza v pomerne nepokojnej oblasti. Napríklad ostrov Surtsey v jeho blízkosti, známy svojimi nezameniteľnými obyvateľmi, vodnými vtákmi papuchalkami,  vznikol až v roku 1963 práve sopečnou činnosťou a jeho fauna a flóra je teraz tak unikátna, že celý ostrov je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Ďalším pozitívom sopečnej aktivity je v podstate bezplatná geotermálna energia, ktorú vo veľkom  využíva aj Island. Jej využitie nájdeme v energetike, termálnych kúpaliskách alebo ako ďalší sekundárny prejav seizmickej aktivity -  gejzíry, čím výrazne prispieva k rastu turizmu. Avšak ako to už býva, to čo sa javí ako pozitívum, môže ľahko skončiť opačne a práve Island je jednou z destinácií, ktorá nadmernou turistikou v posledných rokoch skôr trpí.

O tom, aké sú pozitíva a negatíva života v blízkosti sopiek, sa dozviete viac v dokumente Život so sopkami, ktorý uvedie v premiére  Viasat Nature 3. júna o 21.00 hod.