Na Slovensku nemáme žiadnu aktívnu sopku, i keď mnoho pohorí v našej krajine vzniklo práve sopečnou činnosťou. Patria medzi ne napríklad Štiavnické a Kremnické vrchy, Vtáčnik alebo Pohronský Inovec. Priamo ohrození sopečnou aktivitou nie sme, ale stačí si spomenúť na situáciu spred pár rokov, kedy kvôli jednému „nevinnému“ výbuchu načas prakticky prestala fungovať letecká doprava nad celou Európou.
Jednou z vecí, ktorú nemôžeme ovplyvniť, sú tektonické zmeny v zemskej kôre. Ľudstvo môže niekoľko desaťročí bojovať so skleníkovými plynmi, ale stačí, aby sa prebudil jeden vulkán a všetko naše snaženie tak vyjde navnivoč. A čo v prípade, že sa prebudí supervulkán, ako je ten schovaný pod americkým národným parkom Yellowstone?
Cieľom tohoto článku samozrejme nie je zastrašovanie ani vytváranie katastrofických scenárov. Výbuchy sopiek od nepamäti ovplyvňovali životy ľudí v rôznych regiónoch sveta, nie však globálne a zdá sa, že v dohľadnej budúcnosti by to tak aj mohlo ostať. A navyše, život v blízkosti sopiek, nie je len nebezpečný, ale aj krásny.
Napríklad v okolí sicílskej Etny sa vďaka sopečnému popolu vytvorili unikátne podmienky na pestovanie vinnej révy, ale aj iných poľnohospodárskych plodín. Sopečný popol významným a priam zázračným spôsobom zúrodňuje pôdu na našej planéte.
Kúsok vedľa, v pevninskej časti Talianska, sa zasa nachádza sopka Vezuv, ktorá v roku 79 nášho letopočtu zasypala staroveké mesto Pompeje. Ide o jeden z historicky najznámejších výbuchov, z ktorého určite radosť nemali miestniy ľudia, ale ak sa na túto udalosť pozrieme pozitívne, lepšie zachované archeologické nálezisko starovekého Ríma nájdeme snáď už len v samotnom Ríme a jeho okolí.
K ďalším významným erupciám patrí erupcia kráteru Perboewatan v mieste dnešného ostrova Anak Krakatau v Indonézii v roku 1883. Tu došlo k niekoľkým výbuchom, ktoré zapríčinili smrť 36 tisíc ľudí a zánik 165 miest a dedín. Ďalších 132 sídiel bolo vážne poškodených. Priemerná ročná teplota na planéte Zem sa podľa odhadov znížila po erupcii o 1,2°C. Zároveň priamym dôsledkom narazilo na pevninu niekoľko fáz vĺn tsunami, vysokých až 30 metrov .
Okľukou sa vraciame k začiatku tohto článku. Ako ste asi správne uhádli, písali sme o výbuchu sopky Eyjafjallajökull na Islande v roku 2010. Island sa práve kvôli sopkám nachádza v pomerne nepokojnej oblasti. Napríklad ostrov Surtsey v jeho blízkosti, známy svojimi nezameniteľnými obyvateľmi, vodnými vtákmi papuchalkami, vznikol až v roku 1963 práve sopečnou činnosťou a jeho fauna a flóra je teraz tak unikátna, že celý ostrov je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Ďalším pozitívom sopečnej aktivity je v podstate bezplatná geotermálna energia, ktorú vo veľkom využíva aj Island. Jej využitie nájdeme v energetike, termálnych kúpaliskách alebo ako ďalší sekundárny prejav seizmickej aktivity - gejzíry, čím výrazne prispieva k rastu turizmu. Avšak ako to už býva, to čo sa javí ako pozitívum, môže ľahko skončiť opačne a práve Island je jednou z destinácií, ktorá nadmernou turistikou v posledných rokoch skôr trpí.
O tom, aké sú pozitíva a negatíva života v blízkosti sopiek, sa dozviete viac v dokumente Život so sopkami, ktorý uvedie v premiére Viasat Nature 3. júna o 21.00 hod.
