Je pôstny mesiac ramadán a strach pred Bohom bráni taxikárovi Abdalovi Karímovi Rumánímovi, aby siahol po škatuľke cigariet ležiacej vedľa riadiacej páky, aj keď mu v hlave hučí a nervy má napäté na prasknutie.
Keď však zapadne slnko a volanie Aláh akbar (Boh je veľký) z mešít palestínskeho Ramalláhu ukončí denný zákaz jedla, pitia a cigariet, Rumání s k svojmu zlozvyku vráti.
„Nemienim prestať fajčiť“, hovorí štyridsaťdvaročný Rumíní, ktorý si zapaluje jednu ľahkú gauloisku za druhou a silno vdychuje dym medzi dúškami silnej arabskej kávy. „Fajčenie je radosť.“
Rovnako ako Rumání, tak sa milióny ďalších moslimských fajčiarov v tomto meste ležiacom na západnom brehu Jordánu počas ramadánu, ktorý tento rok trvá až do neskorého septembra, ocitajú na nikotínovej horskej dráhe.
Organizátori zdravotných kampaní sa ich stále viac snažia presvedčiť, aby s fajčením úplne prestali, pritom ramadán využívajú ako odrazový mostík pre svoje protifajčiarske akcie.
Londýnska mešita na svojich webových stránkach vyzýva: „Skončite s fajčením počas ramadánu, skončite s fajčením navždy!“ a skupina saudskoarabských dobrovoľníkov usiluje o to, aby sa toto posolstvo dostalo k desiatim miliónom arabských užívateľom internetu.
Aurangzaib Amirat z britského zdravotného systému NHS (National Health Service) obyšiel počas tohto ramadánu desiatky mešít v Manchestri, v ktorých rozdával nikotínové náplasti a tabletky, aby veriacim pomohol vzdať sa cigariet nadobro. Podľa neho je teraz tá pravá chvíľa. „Aj tak majú pôst!“
Tlak je vyvíjaný aj na islamských duchovných, aby fajčenie zakázali. „Duchovní a imámovia by mali pomáhať šíriť toto posolstvo....a upozorňovať, že fajčenie je pre ľudské telo škodlivé“, myslí si Shiraz Malik, výkonný riaditeľ severoamerickej islámskej zdravotníckej asociácie, ktorá každoročnú protifajčiarsku kampaň počas ramadánu sponzoruje.
Islam nezakazuje fajčenie ako alkohol, pretože cigarety v dobe proroka Mohameda v 7.storočí neexistovali. A pre veľa moslimov je fajčenie jediným povoleným hriechom, takže by mohli proti novým pravidlám protestovať, pripúšťa Malik.
Tí, ktorí zákaz podporujú, citujú prorokove slová, že veriaci sa musia vzdať všetkého škodlivého. „Moslimovia by nemali byť na ničom závislí,“ zdôrazňuje Fader Soliman, bývalý moslimský duchovný na Americkej univerzite vo Washingtone.
Autorita šíitského islamu, libanonský duchovný Muhammad Husajn Fadlalláh vydal v roku 2006 fatvu (náboženský edikt) prikazujúci jeho stúpencom skončiť s fajčením. Na druhej strane veľký muftí pre palestínske územie šajch Muhammad Husajn prehlasuje, že aj keď fajčenie „zasluhuje pokarhanie“, zakázané nie je.
Dvadsaťpäťročný Nate Salem z Kansas City, ktorý pôst počas ramadánu dodržuje, sa odmieta zriecť svojej krabičky cigariet denne, pokiaľ to nebude vyslovene nariadené. „Zatiaľ sa učencina tom nezhodli.“ pripomenul prisvojej návšteve rodného Ramalláhu, keď sedel jeden večer zahalený dymom v jednej z kaviarní.
„Aj keď bol zákaz odsúhlasený, ľudia budú fajčiť ďalej, pretože si vypestovali návyk,“ domnieva sa Imam B. Prasodjo, sociológ pochádzajúci z Indonézie, ktorá je najľudnatejšou moslimskou krajinou na svete, aby zakázali aspoň reklamy na tabakové výrobky.
Fajčenie je však súčasťou kultúry veľa moslimských krajín. V Jordánsku fajčí približne 63 percent mužov, v Tunise 49 percent, v Sýrii 42 percent, na palestínskom území 38 percent a v Libanone a v Maroku 28 percent mužskej populácie. Moslimských žien fajčí vzhľadom ku kultúrnemu tabu málo.
Na cigaretových škatuľkách v Egypte je obrázok umierajúceho muža s kyslíkovou maskou. V Jordánsku bilboardy varujú pred zdravotnými rizikami fajčenia. V Libanone má dnes už množstvo reštaurácií nefajčiarske zóny.
Bitka ale pokračuje, a zvlášť počas ramadánu. Po celom regióne zaplavia moslimovia po iftáre – jedle končiacom denný pôst – reštaurácie a špeciálne zariadené stany a fajčia, niekedy aj celú noc...
Tridsťročný saudskoarabský bankár Támir Azíz obyčajne veľa pracuje, na cigaretu ale vraj musí myslieť nepretržite. Po západe slnka je datle, pije vodu a potom si zapáli. Štyridsaťročný predavač Ahmad Saúd z jordánskeho Ammánu sa nutkania zafajčiť si bráni popoludňajším spánkom.
A niektorí to jednoducho vzdali. V Teheráne štyridsaťročný iránsky štátny úradník Hamíd Amírí si dvakrát, trikrát za deň odskočí zafajčiť na toaletu...
Taxikár Rumání z Ramalláhu, ale tvrdí, že strach z choroby spôsobenej fajčením je nič proti strachu z večného prekliatia za porušenie pravidiel ramadánu. „Táto cigareta ma spaľuje zaživa. Nechcem, aby bola dôvodom aj k môjmu spáleniu v posmrtnom živote,“ hovorí.
Zdroj/autor: ap,čtk,drom
