Príbeh Tatranských chát pokračuje

2014-09-03 09:00:00 |   |    | 

Ako sme sľúbili v poslednom článku o Tatranských chatách, tu sú príbehy ďalších chát. Ak Vás zaujíma história našich krásnych veľhôr, určite si tento článok prečítajte. Ako to všetko začalo a kde všade sa môžete v Tatrách ubytovať? Na tieto otázky tu určite nájdete odpovede.



 

Pokrok prišiel do Tatier po železnici

 

V 19. storočí ľuďom učarovala pešia turistika. Postupným hospodárskym rozmachom sa začali Tatry zobúdzať. Urýchlila sa aj výstavba Košicko – bohumínskej železnice. Prvý vlak prišiel do popradskej stanici v r. 1871. A tak začali Tatry navštevovať turisti a kúpeľný hostia. Najstaršou tatranskou osadou je starý Smokovec. Na začiatku 20. storočia prišiel do Tatier prvý automobil a neskôr aj autobus. Prílev turistov si vyžadoval výstavbu turistických chodníkov a horských chát.

Z počiatku sa tejto činnosti venoval Uhorský karpatský spolok, najstaršia turistická organizácia v Uhorsku. Domáci zvedavých turistov dlho považovali za čudákov, hľadačov pokladov a až potom za zdroj príjmov. Tatranci pochopili, že aj to je spôsob ako sa v nehostinnom podtatranskom podnebí uživiť. V priebehu približne dvoch desaťročí vyrástlo v Tatrách 15 osád. Na začiatku storočia v troch osadách stáli tri grandhotely, ktoré sa mohli porovnávať s najluxusnejšími zariadeniami v Európe a na Lomnický štít začala premávať lanovka, akú nemali ani v Alpách.

Mnohé z chát majú i vlastnú webovú stránku. Chaty na slovenskej strane Vysokých Tatier prešli mnohými peripetiami, obdobím slávy i skazy a majú dlhú históriu. Odporúčame Vám do pozornosti knihu od F. Mrázika: Strechy nad oblakmi.

 

Chata pri Popradskom plese (1494 m n. m.)

 

Najznámejší a najnavštevovanejší horský hotel s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách, sa nachádza na severnom brehu Popradského Plesa v krásnom prostredí Mengusovskej doliny. Tu stojí od roku 1961, pomenovali ju na počesť Štefana Morávku, ktorý padol v 2. sv. vojne ako veliteľ prieskumnej hliadky partizánskeho oddielu Vysoké Tatry na Grúniku pod Kriváňom. Ale história tejto chaty sa začala oveľa skôr, už v 19. storočí. V roku 1879 vyrástla pri Popradskom plese prvá neveľká drevená chata Uhorského karpatského spolku, tzv. Majláthova chata, ale o rok nato vyhorela. Neskôr ju nahradili rovnako veľkou kamennou budovou, ale aj tú zničil požiar. Tretiu chatu postavili roku 1892 a neskôr ju rozšírili o turistickú ubytovňu. Tieto objekty slúžili do roku 1961, keď dali do prevádzky nový turistický hotel. Najľahší prístup k chate vedie od zastávky Popradské pleso tatranskej električky na trase Štrbské Pleso – Smokovce, alebo po Tatranskej magistrále zo Štrbského Plesa. Má kapacitu 132 lôžok.


 

Vysokohorská chata pri Zelenom plese (1551m n. m.)

 

V Doline Zeleného plesa na východnom brehu rovnomenného jazera leží vo výške 1551m n. m. chata pri Zelenom plese. Je turistami, cyklistami, horolezcami i lyžiarmi vyhľadávaná pre mimoriadne dobré terénne podmienky. Dolina Kežmarskej Bielej vody a Dolina Zeleného Plesa boli navštevované už od 15. storočia, pravdaže prví turisti museli nocovať pod holým nebom. Prvá chata vyrástla až v roku 1876 na Rakúskej poľane, nazvali ju Egidova chata o pár rokov však vyhorela. Roku 1897 postavili na severnom brehu novú, Fridrichovu chatu, z ktorej prístavbami a povojnovými prestavbami vznikol dnešný objekt. Po skončení vojny pripadla chata do majetku Klubu československých turistov, ktorí sa o ňu starali. Po roku 1948 bola znárodnená a niesla nový názov podľa  Alberta Brnčala, profesora telesnej výchovy, odchovanca spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý 1.8.1950 ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline. V súčasnosti sa chata nazýva Chata pri Zelenom plese. Poskytuje skvelé podmienky pre turistiku a horolezectvo v okolí a tiež dobrý servis. Chata má ústredné kúrenie, reštauráciu, k dispozícii je sprcha a spoločenská miestnosť. Počet lôžok 56 v 2 - 12 l izieb, hromadná nocľaháreň pre 20 osôb vo vlastných spacích vakoch.

 

Rainerova chata

 

Najstaršia chata vo Vysokých Tatrách. V roku 1863 na Starolesnianskej poľane v ústí Veľkej Studenej doliny dal nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer postaviť kamennú jednopriestorovú chatku, v ktorej mohli turisti zdarma prenocovať a uľahčiť si tak výlety do Studených dolín a výstupy na Lomnický štít. Obnovená bola v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát. Tradíciou chaty je program "Klaňanie Troch kráľom" pri snehovom Betleheme (folklórna skupiny detí z Lendaku).

 

Skalnatá chata (1751 m n. m.)

 

Nachádza sa na prahu Skalnatej doliny a bola predtým kamennou chatou. Prví návštevníci Skalnatej doliny nocovali pod previsnutým balvanom, tzv. Ohniskom, poniže Skalnatého plesa. V 19. storočí ho zatarasili a omurovali čím vznikol primitívny prístrešok a ďalšími úpravami r. 1914 betónová chatka, ktorú turisti volali kavernou. Po rôznych prístavbách dostala Skalnatá chata terajšiu podobu. Chatárom je v súčasnosti Ladislav Kulanga, ktorý je zároveň nosičom a má niekoľko neprekonaných rekordov v nosičských vynáškach tovaru na horské chaty. Chata je otvorená celoročne.

 

Sliezsky dom (1670 m n. m.)

 

Veľký horský hotel leží na brehu Velického plesa. Súčasný hotel mal však mnoho predchodcov. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na východnom brehu Velického plesa, tú však zmietla veľká lavína o niekoľko rokov neskôr. Roku 1878 postavili na juhovýchod od plesa menšiu provizórnu chatku. Ostala v prevádzke ako nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov aj po roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a modernizovali, ale už v roku 1962 celkom vyhorela. Od roku 1968 je na jej mieste moderný horský hotel rovnakého mena. Má kapacitu 130 lôžok.

 

Téryho chata (2015 m n. m.)

 

Táto chata je najvyššie položená celoročne otvorená chata vo Vysokých Tatrách v horskej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Téryho chata bola postavená v roku 1899 na základe iniciatívy Uhorského karpatského spolku podľa projektu architekta Gedeona Majunkeho. Od svojho počiatku  nesie meno Edmunda Téryho, banskoštiavnického lekára, ktorý sa zaslúžil o rozvoj turistiky nie len vo Vysokých Tatrách, ale tiež v Štiavnických vrchoch a osobne inicioval výstavbu tejto chaty. Prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy roku 2009. Roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci - horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier. Dnes Téryho chata ponúka ubytovanie a stravovanie celoročne. Ubytovaní hostia majú k dispozícii umyvárňu. Táto horská chata je elektrifikovaná vďaka solárnym panelom.

 

Zamkovského chata (1475 m n.m.)

 

Je útulná, vysokohorská chata pod hornou hranicou lesa v dolnej časti Malej Studenej doliny. Chatu postavil v rokoch 1942-1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou. Zamkovského chata slúžila pred koncom vojny ako útočište židovským rodinám a partizánom. Avšak chata bola v roku 1948 znárodnená a Štefan Zamkovský bol úradnou mocou poverený správou Bilíkovej chaty. O niekoľko týždňov ho označili za bývalého kapitalistu, pozbavili miesta a vykázali z Tatier, kde zanechal celý svoj majetok. Chata bola následne premenovaná na chatu Jána Nalepku. V roku 1952 odchádza Š. Zamkovský s rodinou do Banskej Štiavnice, kde je aj pochovaný. V roku 1992 bola chata v rámci reštitúcie vrátená potomkom Štefana Zamkovského. V súčasnosti poskytuje ubytovanie, má kapacitu 28 lôžok.

 

Zbojnícka chata (1960 m n. m.)

 

Celoročne otvorená je vysokohorská chata v hornej časti Veľkej Studenej doliny, ukrytá za Zbojníckym chrbtom. Prvá chata sa tu objavila až v roku 1907, a to lovecká chata lesnej správy. O tri roky bola predaná do užívania turistickej verejnosti. Prístavbou z roku 1924 vznikla terajšia obhospodarovaná chata, ktorá bola v roku 1984 až 1986 rekonštruovaná. Po požiari v roku 1999 ju znovu obnovili. Jej názov pripomína pytliacku minulosť doliny. Je veľmi vyhľadávaným turistickým objektom. Súčasťou chaty je reštaurácia a 16 lôžok v spoločnej nocľahárni, pričom v podkroví je núdzové spanie pre 20 osôb.

Autor: Ivana Ušiaková

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
4.7/5 (19 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 28. máj. 2024. Meniny má Viliam.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa