Do Zoologickej záhrady v Bratislave doviezli párik hlodavca urzona kandaského. Vzhľadom sa podobá na dikobraza, no nevyhrabáva si nory, ale šplhá a žije na stromoch. Informovala o tom Alexandra Ritterová z bratislavskej zoo.
Tomáš Hulík, poverený vedením bratislavskej zoo, hovorí, že oba urzony sa už nachádzajú vo svojom výbehu. Sú to mladé trojročné jedince s veľmi plachou povahou. Aktívne sú prevažne v noci, takže počas dňa môžu byť ukryté v domčekoch. "Potrebujú čas, aby si zvykli na nové prostredie, verím však, že keď ich ľudia budú pozorovať potichu, osmelia sa a vyjdú zo svojho úkrytu," povedal.
Urzon kanadský sa vyskytuje v ihličnatých a zmiešaných lesoch takmer celej Severnej Ameriky. Aj keď vzhľadom pripomína dikobraza, v skutočnosti má bližšie k morčatám, približuje Ritterová. Má ostré dlhé pazúry a chodidlami dokáže priľnúť ku kôre stromov, po ktorých veľmi obratne lezie. Telo je dlhé 65 až 68 centimetrov, chvost 14,5 až 30 centimetrov a hmotnosť tela je 3,5 až sedem kíl, spresnila.
Urzon podľa Ritterovej jedáva kôru, lyko a drevo stromov, listy, ihličie, ako aj rôzne bobule a semená rastlín. Obdobie párenia trvá počas jesene a zimy. Po takmer 205 až 217 dňoch sa samici narodí jedno, výnimočne dve mláďatá. "Podobne ako u morčiat, aj mláďatá urzona sa rodia pomerne vyspelé, osrstené s otvorenými očami a už po niekoľkých dňoch sú schopné šplhať po strome," poznamenala s tým, že väčšinou sa dožívajú 18 rokov.
Zoologička Silvia Pirošková vysvetľuje, že telo urzona je pokryté niekoľkými tisíckami ostňov. Nachádzajú sa medzi jeho srsťou. "Rovnako ako dikobraz, ani urzon nevystreľuje svoje ostne. Dosahujú dĺžku desať až 15 centimetrov. V prípade nebezpečenstva sa dokáže urzon naježiť, aby jeho telo vyzeralo väčšie," podotkla Pirošková. Pokračuje, že pri útoku sa ostne môžu predátorovi zachytiť na tele, pretože na ich konci je malý háčik, ktorý bráni ich vytiahnutiu. Aj napriek urzonovmu obrannému mechanizmu existujú predátori ako kuny, rysy či rosomáky, ktoré ho dokážu uloviť, poukázala zoologička.
