Pieseň o zámku Muránskom

Sídlo lúpežných rytierov

Tento pozoruhodný hrad ležiaci na Gemeri nad rovnomennou obcou okrem Martina Bošňáka zaujímavým spôsobom vo svojej tvorbe zvečnil aj muránsky rodák a spisovateľ Peter Glocko. Jeho román „Tomáš a lúpežní rytieri“ je síce určený najmä deťom, ale poučiť z neho by sa mohol aj nejeden dospelý. Jeho príbeh je totiž založený na skutočných udalostiach, ktoré sa na hrade odohrali v 16. storočí.

V tej dobe na Muráni totiž pôsobil lúpežný rytier Matej Bašo spolu so svojimi bratmi a kumpánmi a pomerne dlhý čas sa im darilo terorizovať celé široké okolie hradu. Až neuveriteľných dvadsať rokov, konkrétne od 1529 do 1549, sa na svojom panstve, ale hlavne mimo neho správal ako lupič a krutý vrah. Mestá Levoča, Dobšiná, kartuziánsky kláštor v dnešnom Slovenskom raji - to všetko a ešte omnoho viac sa stalo obeťou jeho „bašovania“.

Božie mlyny však melú pomaly, ale veľmi isto, a tak prišlo aj na Mateja Baša. Uhorskému snemu napokon došla trpezlivosť a v roku 1548 vyslalo vojsko, aby sa s lúpežným rytierom raz a navždy porátalo. Hoci sa Matej Bašo úporne bránil, hrad bol dobytý a on sám bol zabitý na úteku.

História však pokračuje

Epizóda s lúpežnými rytiermi však nie je jediným zaujímavým momentom v dejinách Muránskeho hradu. Azda k tým najzaujímavejším postavám, ktoré boli s Muráňom späté, patrí Mária Séčiová, známejšia pod menom „Muránska Venuša“. Išlo o manželku významného uhorského šľachtica Františka Vešelényiho, ktorý bol v „diabolskom“ roku 1666 organizátorom spiknutia proti Habsburgovcom.

To sa na jeho smolu skončilo neúspechom a samotný Vešelényi v tej dobe padol za obeť smrteľnej chorobe. Cisárskemu rodu to však nestačilo a začali dobýjať aj hrad jeho manželky, krásnej Márie. Tá v tomto boji prejavila obrovskú statočnosť a až tri roky odolávala útokom. V roku 1670 bol však Muráň dobytý a od tých čias to s ním šlo dolu kopcom. Dvakrát vyhorel a napokon sa stal neobývateľným.

Krásne ruiny v krásnej prírode

Hoci z toho pôvodne gotického hradu z trinásteho storočia zostali dnes už len zrúcaniny, stále sa oplatí toto miesto navštíviť. Napokon, s nadmorskou výškou 955 metrov ide o tretí najvyššie položený hrad na Slovensku. Už len samotný výstup na hrad je nesmierne zaujímavý, pretože vedie po turistickom náučnom chodníku, ktorý vychádza priamo z obce Muráň.

Pri návšteve hradu sa však správajte ticho a slušne. Nachádzate sa totiž na území Národného parku Muránska planina, ktorý bol založený v roku 1997. A ak budete naozaj pozorní, možno sa vám podarí zazrieť medveďa, vlka alebo rysa, pre ktoré je územie Muránskej planiny domovom.

Zdroj/autor: Alex, drom

Foto: wikipedia, Jan Mehlich, Marcela Ševelová, Wizzard