Smolenice sú najvýznamnejším turistickým centrom v severnej časti Malých Karpát a víkendovým miestom oddychu Trnavčanov i obyvateľov okolia Trnavy. K najvýznamnejším majiteľom obce patrili Pálffyovci, ku ktorým sa viaže podstatná časť histórie Smolenického zámku.
Aj keď sú počiatky zámku nejasné, pravdepodobne vznikol v 14. storočí na smolenickom panstve Stiborovcov ako strážny hrad v súvislosti s husitskými vpádmi do Uhorska. Hrad slúžil na ochranu pohraničných malokarpatských priesmykov a Českej cesty. Po viacerých majiteľoch ho od roku 1777 vlastnili Pálffyovci, ktorí ho na začiatku 20. storočia romanticky prestavali podľa stredofrancúzskych zámkov.
Upravili hradbový múr, pôvodné vonkajšie bašty, vybudovali polygonálnu vežu a dve krídla hlavnej budovy. Celá prestavba bola v dôsledku prvej svetovej vojny a úmrtia Jozefa Pálffyho dokončená až po roku 1945, kedy sa stal zámok majetkom štátu.
V súčasnosti patrí Smolenický zámok k najvýznamnejším romanticky upraveným stavbám na Slovensku. Dominuje mu mohutná šesťboká veža s vyhliadkovou terasou. S vežou je prirodzene spojené obytné krídlo, dvojtraktová budova a priľahlá časť horného nádvoria. Zvyšná časť dvora a dolné nádvorie vytvárajú priestor pôvodného predhradia. Strmé strechy, veže, opevnené nádvorie s kaplnkou a baštami a upravená zeleň vytvárajú osobité čaro rozprávkových predstáv.
V súčasnosti je zámok Kongresovým centrom Slovenskej akadémie vied a počas celého roka sa v ňom uskutočňuje množstvo vedeckých konferencií a sympózií. Pre verejnosť je prístupný iba v júli a auguste. Romantický vzhľad zámku zvýrazňuje okolitý prírodno-krajinársky anglický park, ktorý voľne prechádza do hustého malokarpatského lesa.
S návštevou zámku môžeme spojiť aj výstup na najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m). Turistická značka totiž vedie okolo neho. Zo Smoleníc sa môžeme dostať k zámku od kostola po žlto alebo modro značkovanej asfaltovej ceste, ktorá vedie okolo futbalového ihriska a jazierka v zámockom parku.
