Po bratislavských palácoch

Bratislava má čo ponúknuť

Jednému to môže byť skoro až ľúto, keď sa Bratislava našimi obyvateľmi často podceňuje, pričom skôr cudzinci dokážu objaviť jej kúzlo, ktoré istotne má. Jej historické centrum je skutočný klenot, pričom je naozaj pozoruhodné, že na tak relatívne malej ploche sa nachádza toľko krásnych a hodnotných pamiatok. Medzi tie „naj“ bezpochyby patria bratislavské paláce.

Spomeňme napríklad taký Primaciálny palác nachádzajúci sa na, ako inak, Primacionálnom námestí. Ide o vznešenú budovu postavenú v klasicistickom štýle na konci osemnásteho storočia. Vybudovať ju nechal uhorský arcibiskup a kardinál Jozef Baťán a dnes patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Zaujímavosťou je, že v roku 1805 sa v Zrkadlovej sieni medzi napoleonským Francúzskom a Rakúskom podpísal Bratislavský mier. V tejto sieni sa dnes vedú rokovania mestského zastupiteľstva, ale napríklad aj svadobné obrady. Primaciálny palác je v súčasnosti sídlom primátora hlavného mesta.

U prezidenta a arcibiskupa

V roku 1760 dal istý gróf Anton Grasalkovič, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory, postaviť krásny rokokový palác v tej dobe ešte mimo prešporského opevnenia. Dnes túto stavbu na Hodžovom námestí poznáme najmä pod menom Prezidentský palác, nakoľko v ňom aj slovenský prezident sídli. Prezidentským sídlom bol aj počas vojnového slovenského štátu, hoci od päťdesiatych rokov patril pionierom a mládeži Klementa Gottwalda.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Za návštevu rozhodne stojí záhrada prináležiaca k tomuto palácu upravená vo francúzskom štýle. Tá v podstate nadväzuje na záhradu v bezprostrednej blízkosti ležiacom Arcibiskupskom paláci na Námestí Slobody. Tento pôvodne renesančný palác, ktorý je dnes sídlom Úradu vlády SR, kedysi slúžil ako letný palác ostrihomských arcibiskupov. Barokovú tvár mu dal architekt Franz Anton Hillebrandt v rokoch 1761 až 1765. Významná je aj takzvaná Lipaiovská záhrada pomenovaná po arcibiskupovi Jurajovi Lipaiovi, ktorý do staviteľskej histórie paláca významne zasiahol.

Ulice plné palácov

Aj tak by sme mohli nazvať napríklad takú Ventúrsku ulicu, na ktorej nájdeme dokonca až šesť palácov. Z nich sú najznámejšie Zichyho a Erdödyho palác. Na nádvorí prvého menovaného, kde sa odohrávajú svadobné obrady a tiež koncerty, by ste našli fontánu a sochu leva s otvorenou tlamou. V Erdödyho paláci, ktorý pred niekoľkými rokmi prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, sa zasa nachádza kaviareň s obrazmi od Andyho Warhola a reštaurácia, ktorej súčasťou je jedna z najväčších slovenských vinoték.

Zaujímavosťou tohto paláca je aj funkčná trafostanica v podzemných priestoroch, ktorá je zdrojom elektrickej energie pre celé Staré Mesto. Na Ventúrskej nájdeme aj Pálfiho palác, kde podľa niektorých zdrojov v roku 1762 koncertoval vtedy len šesťročný Wolfgang Amadeus Mozart.

Niekoľko palácov sa nachádza aj na Panskej ulici. Je tu napríklad Čákiho palác z osemnásteho storočia, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Hneď vedľa sa nachádza barokový Esterháziho palác, kde by ste v súčasnosti našli zbierky Slovenskej národnej galérie a tiež Balašov palác, ktorý sa vyznačuje zaujímavým portálom, na ktorom sú alegorické postavy ľudských cností.

Ďalších 9 fotografií v galérii

Pozrime sa ešte na Hlavné námestie. Tu nájdeme napríklad najmenší rokokový palác v Bratislave známy pod prívlastkom Kutscherfeldov. Jeho zaujímavosťou je okrem iného aj to, že v ňom svojho času žil a pracoval slávny ruský skladateľ Anton Grigorievič Rubinštejn. Samotnému Hlavnému námestiu „tróni“ Palác Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky postavený v secesnom štýle a dnes patriaci medzi národné kultúrne pamiatky.

Keďže takmer každý palác má svoju významnú zaujímavosť, výnimkou nie je ani tento: po prehratej bitke pri Moháči v dome, ktorý tu stál pred ním, údajne nejaký čas prebývala uhorská kráľovná Mária. Ako teda vidno, Bratislava má krásnych stavieb na rozdávanie. A to sme ani zďaleka nespomenuli všetky paláce. To by však vydalo nie na jeden článok, ale celú knihu.

Zdroj/autor: Alex, drom