Štrbské Pleso a okolie

Jej severná hranica vedie po hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, ktorý je medzi Čubrinou a Rysmi zároveň štátnou hranicou medzi Slovenskom a Poľskom. Západné ohraničenie oblasti tvorí rázsocha Ostrej v masíve Kriváňa, východné ohraničenie rázsocha Gerlachovského štítu. Na juhu oblasť susedí s Podtatranskou kotlinou.

Štrbské Pleso je v nadmorskej výške 1 355 metrov n. m. najvyššie položenou tatranskou osadou. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ľadovec vytlačil so ústia Mlynickej doliny. Po Ceste slobody, ktorá osadu tesne míňa z južnej strany, je Štrbské Pleso vzdialené 15 kilometrov od Starého Smokovca a 17 kilometrov od Podbanského.

Okolie Štrbského Plesa ponúka návštevníkom pestrý turistický program na niekoľko dní v každom ročnom období. Od jari do jesene ho navštevujú milovníci vysokohorskej turistiky. Väčšina z nich smeruje k Vodopádu Skok v Mlynickej doline a k Popradskému plesu. Pohodlnejších turistov lanovka vyváža pod Predné Solisko, tí zdatnejší zdolávajú Kriváň, Predné Solisko, Rysy, Kôprovský štít, Bystrú lávku alebo serpentíny na magistrále pod Ostrvou.

Prechádzku po osade Štrbské Pleso možno začať na juhozápadnom brehu jazera Štrbské Pleso pri liečebni Solisko. Okolo Štrbského plesa vedie pohodlný chodník s modrým značkovaním. Na západnom brehu chodník míňa polostrov s pamätníkom padlým partizánom. Na severovýchodnom brehu odbočuje od jazera červeno značkovaný chodník magistrály. V lese vedľa chodníka je skrytá prírodná rezervácia Rašelinisko. Verejnosti je neprístupná z dôvodov ochrany ohrozených druhov rastlín.

Pri hornej stanici sedačkovej lanovky stojí v nadmorskej výške 1 840 metrov Chata pod Soliskom. Od nej vedie na Predné Solisko červeno značkovaný chodník. Stúpanie po serpentínach na posledný vrchol hrebeňa Soliska trvá asi hodinu. Návrat do Štrbského Plesa je najrýchlejší po rovnakej trase. Možný je však aj dlhší variant vedúci cez Furkotskú dolinu.

Zdroj/autor: Dajama, Tatry, drom