Slovenská strela - synonymum prvorepublikového luxusu a pokroku

 

Legenda s višňovočervenou farbou

Štvornápravový motorový vozeň s charakteristickou višňovo červenou farbou a nezameniteľným dizajnom bol vyrobený v roku 1936 v kopřivnickej Tatre iba v dvoch exemplároch. V službách Československých štátnych dráh jazdili tieto vozne označené ako M 290.001 a M 290.002, pričom len druhý z nich sa dochoval do dnešných dní.

Továrenské typové označenie motorového vlaku je Tatra T68 a podľa spojenia Prahy a Bratislavy, na ktorom premával, dostal meno Slovenská strela. Do pravidelnej prevádzky bol motorový vozeň uvedený 13. júla 1936. Dobová tlač takto písala o prvej jazde: „V pondelok o 5.50 h odišla z bratislavskej Hlavnej stanice na svoju prvú cestu do Prahy Slovenská strela. Z Bratislavy odišlo šesť cestujúcich, z toho dvaja štátni úradníci a štyria civili“.

Slovenská strela premávala len v pracovných dňoch a náklady na prevádzku boli nižšie ako príjmy z cestovného. Len občerstvenie na palube vlaku vynieslo ročne cez 10 tisíc Kč. Obidva vozne sa na spojoch striedali obdeň, s tým že jeden vozeň premával na Strele v pondelok, stredu a piatok a druhý utorok a štvrtok a nasledujúci týždeň opačne.

Domovskou stanicou Slovenskej strely bola Bratislava a aj všetky nápisy vo vlaku boli v slovenčine. Obidva motorové vozne mali svojich stálych rušňovodičov, ktorí služobne bývali v Bratislave. Na M 290.001 jazdil pán Varga, na M 290.002 pán Pořádek.

 

Železničný rekordér

História Slovenskej strely  sa začala písať už v roku 1934, kedy sa pod vedením slávneho konštruktéra Hansa Ledwinky začalo pracovať na jej vývoji. Výsledkom tohto snaženia bol na tie časy revolučný aerodynamicky tvarovaný vlak pre 72 cestujúcich s moderným pohonom od Jozefa Sousedíka.

Vďaka jeho patentovanému systému elektromechanického prenosu výkonu sa vozidlo rozbieha na elektrický pohon a pri dosiahnutí rýchlosti 82 km/h sa automaticky prepne na čisto mechanický. Ten je pri vyšších rýchlostiach účinnejší. Jeho maximálna rýchlosť v niektorých úsekoch trati dosahovala až 130 km/h.

V poradí druhý vyrobený vozeň dosiahol počas skúšobnej jazdy 3.6.1936 rýchlostný rekord 148 km/h. Vďaka svojej rýchlosti, dobre zostavenému cestovnému poriadku a komfortu sa doba skrátila v porovnaní s najrýchlejšími spojmi riadenými parnými lokomotívami o viac ako hodinu.

Slovenská strela dokázala s jednou 3-minútovou zastávkou v Brne prepraviť cestujúcich z Bratislavy do Prahy najprv za 4 hodiny a 51 minút a od roku 1938 sa táto doba skrátila na 4 hodiny 18 minút. Tento čas sa podarilo pokoriť až začiatkom 21. storočia vlakom EuroCity a vlaku Supercity Pendolino. Približne 400-kilometrová cesta vlakom z Bratislavy do Prahy dnes trvá 3 hodiny a 58 minút a Slovenskej strele to pred 80 rokmi trvalo len o 23 minút dlhšie. 

 

Nevídaný komfort

Architektonickú úpravu vozňa a vnútorného zariadenia vozňa navrhol Ing. arch . Vladimír Grégr, ktorý sa snažil o dosiahnutie neobvyklého noblesného účinku ako farebným ladením, tak aj použitím netradičných materiálov.

Vozne boli rozdelené na dva veľkopriestorové oddiely pre fajčiarov a nefajčiarov s celkovým počtom 72 miest na sedenie, na obidvoch stranách so stanovišťom rušňovodiča. Dvadsať okien na týchto vozňoch bolo autobusového typu a boli otvárateľné iba v hornej časti, sedačky boli s pérovaním z mäkkej látky.

V strednej časti vozňa sa nachádzal bufet s malou kuchynkou, kde sa predávalo občerstvenie, podávané aj počas jazdy v pojazdnom minibare. Vlak mal dve toalety a v umývadlách tiekla teplá i studená voda.

 

Prvý povinne miestenkový vlak

Cestovné bolo 100 Kč a miestenka stála 5 Kč. Slovenská strela bola prvýkrát v histórii ČSD povinne miestenková a využívala sa na pravidelné jazdy Bratislava - Brno – Praha a späť až do rozdelenia Československa na protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát v marci 1939.

Na svoju pôvodnú trať sa Slovenská strela vrátila 1. júna 1945 a v druhej polovici 40. rokov bola využívaná aj na iných železničných trasách (napríklad Praha - Ostrava, Praha - Karlove Vary). Týmto vlakom sa prepravovali aj vládni činitelia najmä na norimberský súdny proces.

 

Fotka zaplatená životom

Počas prevádzky Slovenskej strely sa udialo len niekoľko mimoriadnych udalostí.
Koncom roku 1938 došlo k čelnej zrážke M 290.001 s nákladným autom, pri ktorom bolo vážne poškodený predok vozňa. Počas opravy M 290.001 bol tento vozeň nahradzovaný jednodenným obehom do Prahy a späť s vozňom M 290.002.

Ani druhému vozňu sa nevyhli nehody. Prvou z nich bolo nabehnutie na telo ošípanej, ktorá vypadla z nákladného vlaku, následkom čoho došlo k ohnutiu plechov na spodnej časti vozňa. Toto poškodenie bolo odstránené počas ročnej revízie.

Najtragickejšou udalosťou však bolo usmrtenie amatérskeho fotografa  Vladimíra Halbicha, ktorý 22. augusta 1936 v ranných hodinách v zákrute severne od Blanska čakal s fotoaparátom na prichádzajúci vlak M 290.002. Fotku síce spravil, bohužiaľ však bola posledná v jeho živote, keďže zahynul po tom, čo ho Slovenská strela zachytila v koľajisku. Vyšetrovatelia nehody fotoaparát pri trati našli, snímku vyvolali a tá sa dochovala dodnes ako memento nepozornosti.

 

Jeden z vozňov vyhorel do tla   

Prvý z vlakov, vozeň M 290.001 bol z prevádzky definitívne vyradený v novembri 1953. Bol odstavený do Vagónky Studénka, kde mal byť rekonštruovaný, ale chátral na odstavnej koľaji až do roku 1960, kedy podľahol fatálnemu požiaru, ktorý ho úplne zničil a bol zošrotovaný.

 

Generálna oprava za milióny

Vozeň M 290.002 bol udržiavaný pre príležitostné vládne jazdy až do konca 50. rokov a v 1960 ho do svojich zbierok získalo kopřivnické múzeum. Až do svojej veľkej rekonštrukcie v roku 2018 stál vozeň pred budovou Technického múzea Tatra v Kopřivnici, kde bol vystavený nepriazni poveternostných vplyvov.

Tri roky sa vozeň kompletne rekonštruoval, bol vybavený replikami pôvodného mobiliáru a dnes si môžete Slovenskú strelu v plnej nádhere prezrieť v novom pavilóne Múzea nákladných automobilov Tatra Kopřivnice. Celkové náklady na jej generálnu opravu spolu s výstavbou pavilónu boli 118 miliónov Kč.

Slovenská strela sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. V máji 2021 prebehla úspešná technicko-bezpečnostná skúška jej možnej opätovnej prevádzky a po nej už absolvovala niekoľko propagačných jázd po Českej republike. A práve v týchto dňoch sa prvýkrát po vyše 70 rokoch dostala po koľajniciach opäť do Bratislavy.