Takýto nápis mal vytetovaný kamarát Luis z Ria na chodidle, keď som sa ho spýtal pri ničnerobení na pláži Ipanema v Riu či ho to nebolelo, povedal že nie, ale bolelo ho, keď mu tetovali veľký maltský kríž na lítko pravej nohy.
Piatok 9.2.2007
NP Chapada Veadeiros
Prestahujem sa do lacneho hostela, pretoze o 3 rano letim dalej, byvaju so mnou 2 Brazilci, jeden je do pohody, z hl. mesta, ked mu poviem, ze som z SK tak mu nabehne usmev, ze videl HOSTEL a hl. mesto je BA hned povedal... sa pobavime a vymiename zazitky, na Hostel asi zacnem byt alergicky!
V Londyne sa mi to stalo uz 4krat, najviac si treba davat pozor na Australanov, ti ho videli skoro vsetci! V noci vyrazam na letisko o 3tej, let mam o 5 rano, teraz letim spolocnostou Ocean Air a ked som bukoval letenku do hl. mesta som si nevsimol, ze to lietadlo bude lietat ako autobus, bude to cez Recife a Salvador, takze to let predlzi o 4hodiny, co uz...
Samotny let by mal trvat 2,5 hodiny a to uz budem uplne vo vnutrozemi… po hodine vystupim z lietadla v Recife a caka na mna prijemne prekvapenie. Ocakvala by som nudnu stereotypnu budovu letiska a hop budova je futuristicka s tociacimi sa nepravidelnymi schodistiami, su tu predajne galerie absurdnych obrazov, vsade zo stropu vysia farebne postavicky prezentujuce karneval a casnici v restauraciach maju korcule a masky klaunov, do toho vsetkeho na hornom poschodi hra ziva kapela na styl "biela macka cierny kocur", podotykam, ze bolo 6 hodin rano! A vsetci sa stale rano o 6 usmievaju! Co sa tu moze diat poobede o 5 tej?
Na letisku v Salvadore nevystupujem a v lietadle zo Salvadoru do Brazilie sme asi 10 cestujuci… Na letisku si kupim letenku na dalsi tyzden do Curitiby na juhu, radsej teraz ako potom drahsiu. Z polootvoreneho letiska idem na busovy terminal, musim 2 krat zmenit bus, ked sa pytam sofera, ako a kam, tak sa ma ujme mlada zamestnankyna letiska Caiune, v podstate je jej cesta podobna mojej, takze cez Braziliu to seknem s nou az k busovemu terminalu. Je velmi ochotna a mila… a robi to len tak pre nic...
Na terminal pridem hodinu pred odchodom busu do centra narodneho parku CHAPADO VADEIRO, za 4 hodiny cesty platim 27BR do mestecka ALTO PARAISO. Bus prechadza nadhernou neporusenou ludoprazdnou krajinou, len kde tu sa pasie dobytok, obcas vystupia a nastupia ludia byvajuci v tychto oblastiach s mnosztvom nakupnych tasiek, zo vsetkych vyzaruje neuveritelna skromnost a spatost s prirodou...
Vecer o 7 vystupim v spravnom mestecku ALTO PARAISO, vsade sprievodcovia aj v biblii Lonely planet pisu, ze treba ist do vychodiskoveho bodu do parku do dedinky Sao Jorge, ktora je 2km od vchodu do parku. Idem teda tam! Problem je, ze nemam ako… musim tam ist este dnes, bus do Sao Jorge ide az zajtra pobede o 5ej a ked ostanem tu, tak zabijem jeden den… Po vystupeni z mojho busu z Brazilie, sofer mi sam ochotne vravi, ze v pondelok ide spat a dokonca mi dava jeho telefonne cislo,keby som mal nejake problem, byva niekde tu… Aj toto su Brazilci. Na buske ku mne podide cierny taxikar, myslim nelegalny a ponukne sa mi do Sao Jorge za 70BR, zda sa mi to vela za asi 30km, odmietnem ho a uvazujem co robit, ponukne sa mi dalsi clovek,ze ma pousadu len za 20 BR s ranajkami, dalsi problem moze byt, ze aj nejako dojdem do Sao Jorge ale dedina je niekedy pocas vikendov “plna”…
Na autobusovu zastavku prichadza dalsie auto, sam sa opytam sofera na moznosti, je to Talian, hovori, ze cesta do Sao Jorge je asfaltova len do prvej polovice, potom je to lesna cesta plna kamenov a dier a jeho auto to nezvladne, hodi ma aspon na “vypadovku” do jedineho ciela tejto cesty Sao Jorge. Talian neposobi ako milovnik priridy, je z Rimini ,mal som skor pocit, ze je tu zasity pred nejakymi prusermi v Taliansku, tu by ho urcite nikdy nikto nehladal, ked sa opytam,co tu robi len sa pousmeje.
Snazi sa mi ozaj pomoct, vystupim na “vypadovke” pocas nasledujecej polhodky prejdu 3 auta aj to plne alebo odbocia… zacina sa zmrakat velmi rychlo aj tu. Objavi sa stary VW biely chrobak a v nom taxikar z busky, tak sa vykaslem na stop na opacnej strane zemeguli uprostred nicoho, najmenej z oboch stran je 300km nic! Len prales… on navrhne 60 ja 50BR a berie 50BR aspon nejaky zarobok pre neho dnes, po asfalte to bola pohodicka, zacina sa bliskat, hviezdy su tu nadherne, to som este nikdy nevidel tak cistu vysvetielkovanu oblohu...
Ked skoncila asfaltka prestal som sa rozplyvat nad hviezdami a pinpogoval som v aute, na ceste bolo vela mlak, neviem ako ked sedel som v predu vedla sofera ale ked sme prechadazli mlaku, tak som mal ospliechane gate a topanku po kotniky, auto bolo zavrete, ozaj malo dvere: bolo sice stare… bolo to obcas nervydrasajuce. Hura sme na mieste!
Zastavil priamo pred nejakou pousadou, maju volne, majitelka je hyperaktivne mila, vsade je bozske dedinske ticho… idem vyhladovany pohladat nejaku restauraciu, jedna sa tu zatvara, ale casnicka ma naviguje na druhu… Najdem to, kuchar, majitel predava pastu, stoji tam a ma pred sebou asi 30 misticiek s ingrediencami, pyta sa co chcem, to nabere a osmahne, vyhadzuje to aj vo vzduchu, zapali skor olej na pavnici, dokonala sou a vyborne jedlo, ked vam nestaci v cene je aj dupla! Skvele! Len treba povedat! Ja odchadzam aj s kopou propagacnych materialov o narodnom parku. Takto si predstavujem sluzby zakaznikom…
S plnym zaludkom dojdem do pousady a konecne nezaspavam v horucave, ale prijemnou letnom chlade, uz som velmi vo vnutry a teploty sa extremne menia v den i noc. Skvele som sa vyspal….
Sobota-nedela 10.-11.2. 2007
Rano si poriadne prezriem kde to vlastne som… dedinka je malebna, ticha, decentna proste ako z rozpravky… Rano sa zobudim na to, ze papagaje skriekaju niekde na palme rovno nad mojim oknom, inak skoro nikde v BR nemaju v oknach sklo, len drevene okenice... aj v mestach.
Pri ranajkach, ktoré su velmi stedre, spoznam starsi britsky par, ktory vcera nesiel jediny, cez den iduci bus odtial a pokazil sa. Obcas sa to stava, Briti to beru sportovo a uprimne sa tesia ked vidia, ze ich bus je uz pristaveny pri ceste. Este je tu BR turista z hlavneho mesta Brazilia.
Ked chcete ist do parku na turu tu musite brat sprievodcu, nie je to tu znacene znackami ako u nas, on ma svojho sprievodcu a ponukne aj mne turu s nimi, beriem to, ideme nakupit vodu a ide sa! Nas sprievodca je zanieteny biolog a hovori po anglicky, ja mam vsetko spinave, ide so mnou za dedinskou babou-prackou, ta tvrdi, ze je busy dnes, on mi navrhne jeho pracku doma, ideme k nemu aj s turistom z hlavneho mesta, byva v nadhernom kamennom dome v ktorom je krasne chladno, z domu vybehne jeho manzelka, vysoka stihla, v kvetinovych sirokych satach so strapatymi kuceravymi vlasmi vyzerala ako Panna Zazracnica, okolo nej sa motala asi 3 rocna dcerka v mensej kopii...
Pripajaju sa k nam este jeho 2 najomnici, brazílsky par: ona, z juhu z Curicibi, on, z Ria, zoznamili sa v Parizi, bolo to velmi romanticke, on tam rok zil, jeho matka je povodom z Francúzska, ona bola s matkou na vylete, on ich sprevadzal po Parizi, jej matke patrila cestovna agentura a nasla niekde na stene v Parizi oznam, ze on sprevadza turistov v portugalcine... Je to super par, ozaj sa “nasli”, vlani boli na 3 mesiace v Londyne, byvali na Bethnal Green kde som ja byval v tom case tiez, toto uz nemoze byt nahoda! Stale som tvrdil, ze do BR musim ist. Ideme do parku...
Nadherna prechadzka v lone prirody s naslovovzatym sprievodcom. Sme aj pri rieke kde sa kupeme v kristalovej cistej vode, zbierame kristaliky... dobra nalada, ukazuje nam dalekohladom stale vtaky a aj ich privolava a vidava zvuky prstami a ustami spolu, ako keby piskal... Pekny den!
Zastihne nas aj burka, kazdi sa podeli so susienkami, vodu pijeme z rieky… Unaveny prideme vecer domov, pozbieram pradlo, za ktore nechcel zobrat peniaze... ale dal som mu akoze vacsie sprepitne za turu.
Inak, ked si sladite kavu alebo caj a ked naberate tu hrubsie zomlety cukor, ako u nas, tak to nadherne skripe, ako sneh. Vecer idem ku kamaratovi na pastu, dnes si nedam spagety, ale mensie cestoviny a obmenim ingrediencie... opat skvele!
Na druhy den moj sprievodca ide na vodopady a vyhlad na cely park, ale nenajde ludi, iba mna, tak ma posunie kolegovi, ale v pohode, ten ma zase par, on je starsi Australcan ona asi 27 rocna Brazilcanka. Ona je neuveritelna, ked sme boli na najvyssom bode tury na velkej skale, tak si rozopla satku a sa ho opytala s roztvorenymi rukami a stala na spicke tej kolmej skaly, ci si mysli, ze vie lietat? Nad nou letel orol a chcela ho kopirovat, on sa na to nemohol pozerat, az mal zimomriavky, ona sa rehotala tak sme sa rehotali aj my so sprievodcom… a podobnych historiek bolo pocas celej tury neurekom...
Dosli sme k privatnemu vodopadu, kde sa clapkal iny BR par, vyrusili sme ich… Je tam, ako keby male kupalisko, vodopad tecie z neho, da sa v nom kupat a vyliezt priamo pod vodopad a nechat sa vodou masirovat a potom opalovat na skalach. Slnko je moc silne, sme vysoko.
Vecer idem opat na pastu…..
Zdroj/autor: Martin Kul
(text neprešiel jazykovou a textovou korektúrou)
Foto: autor
