NA CESTÁCH Na konci Afriky sa nedá parkovať (2)

Takmer najjužnejšiemu výbežku Afriky - Mysu Dobrej nádeje sa vraj hovorí "peha krásy". Mohol by byť aj turistickým rajom, ale nie je. Na mieste, kde sa stretáva Atlantický oceán s Indickým, možno tiež pochopíte, prečo sa o Južnej Afrike hovorí aj ako o krajine, ktorej dal Boh pri stvorení sveta všetku krásu, zatiaľ čo ostatným miestam potom rozdal len to, čo mu zostalo...

Hory, more, stromy a opice tu jednoznačne víťazia nad civilizáciou. Nikde nesmie stáť žiadny vysoký hotel (výnimkou sú len luxusné značky v prístave Waterfront, ale aj tie pekne zapadajú medzi ostatné budovy bývalých skladísk), pretože inak by nebolo vidieť hory, lepšie HORU a tiež opice, tulene a tučniaky, čo by si asi tie pomysleli...

Kapštania (áno, tak sa to povie po slovensky) sú nehynúci patrioti a milovníci prírody. V Kapskom meste sa vás určite nespýtajú, odkiaľ ste. Spýtajú len, ako sa vám tu páči. Miestni sú pyšní na kvalitu tunajšieho života a zvyšok sveta ich celkom nezaujíma. A že vám opice zjedli desiatu? Tak prečo ste im niečo nekúpili? Asi mali chudinky práve hlad.....

Stolová hora - nenapodobiteľný symbol oznamujúci námorníkom už stovky rokov prítomnosť Kapského mesta je 1087 metrov vysoký masív s plochým vrcholom, dramaticky pôsobiacimi útesmi, roklinami a výmoľmi.

Stolová hora je všade kam sa pozriete. Dominuje časti poloostrova a jej severná stena hľadí na centrum mesta. Majestátna Levia hlava (Lion´s Head) a Signálna  hora (Signal Hill) dominujú zase jej západnej časti a Diablov vrchol (Devil´s Peak) východnej strane. Stolová hora poskytuje domov najrozmanitejšej faune a flóre tvorenej vraj tisíc štyristo rastlinnými druhmi. Medzi pôvodné cicavce patria paviáni-babúni (baboon), našuchorené morčatá - damani, pichľavé dikobrazy a zvieratá podobné horským kozám - Tahre himalájske.

Hovorí sa, že Stolová hora je najčastejšie zdolávanou horou na svete a preto je neustále vystavovaná návalom turistov a rôznych vandalov. Poškodenia nie sú voľným okom postrehnuteľné, ale čo by bolo Kapské mesto bez svojej Hory a Hora bez neho. Žiaľ, každoročne na jej upätí zomrie aj niekoľko peších turistov, ktorých prekvapí na ceste častá hmla a silný vietor.

Najmenej náročný a možno aj najmenej zaujímavý, ale určite pohodlný spôsob výstupu na Horu je lanovka. Pri niekoľkominútovej ceste nahor sa raz otočíte okolo svojej osi a ak sa vám nezakrúti hlava z výšky (slabé povahy), tak určite z panoramatického obrazu (romantické povahy), ktorý je fascinujúci. Atlantik, Stolová zátoka, prístav, Levia hlava a nekonečné tisíce farebných škatuliek - domov roztiahnutých k nedosiahnuteľnému horizontu....

Zdolať horu

Platí nepísané pravidlo, že keď sa už raz v Kapskom meste ocitnete, aj keď len na niekoľko hodín, je priamo vašou povinnosťou Stolovú horu zdolať a to akýmkoľvek spôsobom (autom to nejde). Pokiaľ sa tak nestane, neodchádzajte.

Čo vás možno prekvapí - dlhý rad ľudí čakajúcich na lanovku pri dolnej stanici na Tafelbert Road. Na naše pomery luxusná (švajčiarska) kabínová lanovka jazdí však každých 10-15 minút, zoberie naraz vyše 40 cestujúcich, takže aj ten dlhočizný organizovaný rad sa rýchlo minie. Keby ste sa úplne náhodou nudili, zľahka si pokonverzujete s kýmkoľvek. Aj s holandskou rádovou sestrou, ktorá je tu už tretíkrát... Na desiatich metroch fronty určite stretnete päť národností, ale všetci budú vedieť aspoň po anglicky...

Ak by ste mali problém s orientáciou, všetko dôležité - kde ste, kam idete a čo máte a nemáte robiť -  sa dozviete od svojho kabínového sprievodcu (černošského a milého pochopiteľne) a po jednej 360 stupňovej otočke" a niekoľkých minútach sa ocitnete TAM.

Nie je to Štrbské pleso, ani Koliba ani Mount Everest, ale ten zvláštny pocit, že ste niekde na výnimočne príťažlivom a dôležitom mieste sveta - vo vás precitne.

Stolová hora je tam na vrchole naozaj "stolová", čiže rovná a prispôsobená na pohodlné prechádzky (po vyznačených chodníkoch v primeranej obuvi). Keď vás už po hodinke chodenia, kochania, predychávania (1087 metrov !) a márneho hľadania živých hlodavcov alebo niečoho podobného, bolí už naozaj všetko a zatúžite po niečom teplom a tekutom. Keď už máte NAOZAJ stopercentný pocit, že vás už nič nemôže prekvapiť, príde to, o čom ste len čítali a vôbec nepredpokladali.

Vietor, mraky, hmla a zima  

Z dvadsiatich stupňov je okamžite desať. Ak ste imidžista (-tka) a ignorant, ktorý nečíta príručky a nedá na rady mami a nezobrali ste si (pochopiteľne) teplé oblečenie naviac, máte smolu. Musíte sa tváriť, akoby sa vás to vôbec netýkalo... Zima je predsa doma, nie v Afrike!

Keď si už prestanete nadávať a zistíte, že sa nemôžete kvôli hmle ani kochať, ani pohybovať, ani len fotografovať, keď zbadáte dlhočizný rad v inak príjemnej kaviarni-reštaurácii, poviete si, že stačilo - ide sa dolu! Človek ale nikdy nie je sám a na Stolovej hore zvlášť. Myšlienkové pochody sa zjednotia a všetci ne-konzumenti sa naraz rozbehnú v malej "zimnej" panike na lanovku, ale...

Čo vás možno prekvapí - niekde nad vami sa ozve niečo strašné, hučiace, hrmiace, varujúce. Obrovská africká siréna (možno ešte z vojny domorodcov) a hlas reproduktoru vám oznámi, že lanovka nebude pre silný vietor premávať, ale ak nemáte kúpený spiatočný lístok, ponáhľajte sa, pretože pokladnica sa zatvára!

Všetko však dopadne dobre, ako to už v Afrike býva. Krátke zdržanie lanovky vás síce trochu "primrazí" (ak nemáte to teplé oblečenie naviac), ale rýchla cesta nadol vás zase zohreje a usmiaty černoch-sprievodca vyprevadí do príjemných 20 stupňov a vy dostanete nesmiernu chuť sa niekde posadiť a obzrieť sa smerom na vrchol hory, ktorá vôbec nie je tak pekná ako Koliba, ani Štrbské pleso a dokonca ani vysoká ako Mount Everest.

Bez nej by však nebolo Kapské mesto Kapským mestom a vy by ste neboli naozaj na konci Afriky...

Zdroj/autor: ezv,roughguide,drom

VIDEO Stolová hora