Bazilika najsvätejšieho Ježišovho srdca (Sacré-Coeur) nachádzajúca sa na kopci Montmartre v Paríži bude napokon zaradená medzi chránené historické pamiatky, čím sa ukončí dlhý spor zakorenený v krvavej revolučnej histórii francúzskej metropoly.
Túto baziliku ročne navštívi 11 miliónov ľudí. Príslušné úrady sa jej až doteraz zdráhali poskytnúť dodatočné finančné prostriedky a ochranu, ktoré sú so štatútom chránenej historickej pamiatky spojené.
Bazilika bola totiž "zámerným" symbolom, ktorý dali postaviť konzervatívci na pamiatku brutálneho potlačenia proticirkevných revolucionárov po povstaní Komúny v roku 1871.
"Táto budova je už od začiatku spájaná s veľmi rozdeľujúcim politickým krídlom - ultrakatolíkmi. Bol to spôsob, ako potlačiť štvrť považovanú za povstaleckú, ale aj vymazať spomienky na Komúnu z roku 1871 a všetky revolúcie od roku 1789," uviedol Eric Fournier, historik zo Sorbonnskej univerzity.
Výstavba chrámu trvala od roku 1875 do roku 1923 a zostala zdrojom rozhorčenia ľavice - až do hlasovania o jeho štatúte, ktoré sa konalo tento týždeň na zasadnutí Parížskej rady.
Zástupca komunistov Raphaelle Primet označil Sacré-Coeur za "odpornú náboženskú stavbu postavenú na telách približne 30.000 ľudí" a "urážku pamiatky komunardov".
Fournier - napriek tomu, že je z ľavicového spektra - však vyhlásil, že tento argument už nie je relevantný, "keď vidíme, aký známy sa tento pamätník stal v priebehu rokov".
Nový štatút sa vzťahuje aj na susedné Námestie Louise Michelovej. Štát bude odteraz hradiť 40 percent nákladov na údržbu týchto pamiatok.
Už teraz sa plánuje zlepšenie bezbariérového prístupu a renovácia chrámového organu, pričom sa pripravuje i dlhodobý projekt sprístupnenia krypty pre návštevníkov.
Miestni predstavitelia podľa AFP dúfajú, že sa im neskôr podarí dosiahnuť aj udelenie štatútu lokality Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pre celý Montmartre.
