ZDRAVIE Výšková choroba

Preto by sa pred cestou mali informovať o rizikách a nástrahách podobných výstupov.

     
Ako vysvetlil vedúci lekár Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny v Bratislave Ivan Bakoš, záleží na tom, ako rýchlo sa prekonáva nadmorská výška. "Ak je ten prechod rýchly, začne sa to prejavovať tým, človek začína byť nekritický, začína byť zhovorčivý," vysvetlil. Ďalšími príznakmi je bolesť hlavy či neistá chôdza.
     
Človek sám tieto príznaky väčšinou nezbadá, spozoruje ich skôr niekto v jeho blízkosti. Dôvodom takéhoto stavu je skutočnosť, že so stúpajúcou výškou redne aj hustota kyslíka a mozog je menej okysličovaný. Zdravotný stav sa však môže zhoršiť, ak dotyčný tento stav nerozlíši a vystúpi ešte vyššie.
     
V takýchto prípadoch môže dokonca hroziť tzv. nekardiálny edém pľúc. "To znamená, že tekutina z prostredia, z vnútra človeka sa dostáva do pľúc a začne dusenie," vysvetlil Bakoš.
     
Ak však človek takýto stav spozoruje už v prvých štádiách, mal by čo najskôr zliezť do výšky, kde problémy nepociťoval, aby sa aklimatizoval.

"Toto je nakoniec dôvod aklimatizácie horolezcov, ktorí nechodia z doliny na vrchol, hoci sú profesionáli. Ale pokračujú postupne a musia stráviť tri dni v určitej nadmorskej výške, aby sa vedeli adaptovať," doplnil Bakoš.

 

Zdroj/autor: inocem,tasr,drom    

Zdieľať článok na Facebooku