NA CESTÁCH Sugamo je pre starých

Tú sem priťahuje kuchyňa aj móda prispôsobená početnej japonskej metropole. Tento prístav na severe Tokia každý vákend zaplaví jednoliaty a radostný dav, podobne ako štvrte Šibuja a Šindžuku preslávené ľudovou kultúrou. len miesto ihlovách podpätkov a hláv žiariacich najrôznejšími farbami tu sú kamoko dohliadne vychádzkové palice a biele vlasy.

Početné obchody na Džizo, hlavnej triede Sugama, spolu súperia aby upútali zákazníkov seniorského veku. Pekáreň a cukráreň tu ponúkajú výrobky prospešné zdraviu.
„Naše koláče žiadny chemický produkt a len málo cukru,“ uisťuje Haruko Sugisawa z obchodíku Sugamoen. Krčmička zase láka na domácu kuchyňu a je stále plná. „Naši zákazníci sú predovšetkým osmelí starí ľudia,“ vysvetľuje Juki Saitová, majiteľka reštaurácie Tokiwa Šiokudo.

Ale atrakciou štvrte je obchod s oblečením, bez ktorého sa stáli zákazníci neobídu: odevy za výkladom sú všetky červené.  „Už pätnásť rokov po nás naše zákazníčky zo staršej generácie žiadajú červenú,“ zveruje sa Hidedži Kudo, majiteľ obchodu Marudži.

Lekári zaberajúci sa orientálnou medicínou tvrdia, že nosenie červenej spodnej bielizne zahrieva telo, čo je však veľmi spochybniteľná hypotéza. Podľa inej japonskej tradície, môže priniesť darovaná červená bielizeň šesťdesiatnikovi nešťastie.

Majitelia obchodu však, nech už je tomu akokoľvek, dali ušiť celú sériu odevov: spodná bielizeň, tuniky, barety..  v tej istej červenej farbe. Úspech je taký veľký, že mladí ľudia prichádzajú do obchodu nakúpiť darčeky starším členom rodiny.

Marudži žije zo starnutia obyvateľstva v krajine, kde viac než 20 percent zo 127 milióna obyvateľov prekročilo 65.rok života a kde sa 6,8 milióna Japoncov narodených v silných ročníkoch 1947 a 1949 dožíva šesťdesiatky. „Osemdesiatroční nakupujú jednoznačne oblečenie pre starých, ale šesťdesiatroční chcú šaty, ktoré omladzujú, a tie sa navrhujú ťažko,“ vysvetľuje Kudo.

Klienti Marudži, mladí dôchodcovia v plnej sile a tešiaci sa zdraviu, túžiaci využiť svoj nový voľný čas, prichádzajú z celého regiónu Tokia a často prejdú až sto kilometrov, aby sa mohli prejsť po Sugame. Pôvodne sa o príťažlivosť štvrte zaslúžila socha v chráme Kogan-dži - Togenuli, o ktorej sa hovorí, že vylieči bolesť tomu, kto ju potrie.
 
Bolia ma kríže, dúfam, že mi Togenuki pomôže.“ vysvetľuje sedemdesiatnička Šizuko z Jokohamy u Tokia.

Poverčiví starí ľudia skúšali čarovnú moc Kogan-dži až po vojne. Sláva Sugama však spadá do doby pred tridsiatimi rokmi, kedy jedny noviny štvrť pomenovali Haradžuku babičiek, podľa názvu jedného tokijského obvodu, kam sa chodila obliekať mládež. „Od tej doby, starí ľudia prichádzali ešte v hojnejšom počte,“ spomína odemdesiatdvaročná Šigeru Jamanaková, majiteľka obchodu s obuvou Suzukija na obchodnej triede Džizo.

Seniori prichádzajú sami, s priateľmi... niekedy sa objavia dokonca zamilované páry. Podľa povesti je akt lásky v Sugame obzvlášť prospešný preto, aby sa človek udržal vo forme. A tak postaršie páry navštevujú „hotely lásky“ v štvrti pre starých.

Zdroj/autor:  afp,čtk,drom

VIDEO Sugamo