ZDRAVIE Koniec ortuťových teplomerov

Dôvodom zastavenia ich predaja je smernica Európskej únie, ktorá ukladá všetkým členským štátom stiahnuť z trhu ortuťové teplomery na meranie telesnej teploty. Určite však netreba robiť hromadné výmeny.

Zákaz, ktorý nadobudol účinnosť 3. apríla 2009, sa vzťahuje len na tie meracie prístroje, ktoré sú určené na predaj širokej verejnosti. Niektoré druhy sfygmomanometrov a iných meracích prístrojov určených výlučne pre odborné a priemyselné použitie (napr. v zdravotníctve) je možné vyrábať a predávať aj naďalej. I

de o prístroje určené pre prípady, v ktorých sa vyžaduje vysoká citlivosť a presnosť meraní, akú zatiaľ prístroje fungujúce na iných princípoch nedosahujú. Zákaz týchto prístrojov bude preto aktuálny až vtedy, keď budú k dispozícii spoľahlivé, bezpečnejšie a technicky a hospodársky realizovateľné alternatívy.

Podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva SR Lenky Šramkovej riziko poškodenia zdravia hrozí až pri rozbití teplomera a uvoľnení ortuti do prostredia. S cieľom predísť takýmto situáciám je vhodné používanie ortuťových teplomerov postupne eliminovať a nahradiť ich elektronickými. Tradičné teplomery využívajú schopnosť niektorých látok (napríklad ortuti) rozťahovať sa pri zvýšení teploty. Digitálny teplomer je všeobecný pojem, pretože existuje niekoľko odlišných typov. Prvé digitálne teplomery sa aplikovali na rovnaké miesta ako pôvodné ortuťové, napríklad pod pazuchu.
     

Iné digitálne teplomery merajú teplotu v ústach. V ponuke lekární sú aj infračervené teplomery patriace medzi tzv. bezkontaktné, ktoré využívajú na meranie laserovú techniku. Obvykle ide o digitálne teplomery, ktoré sa pri meraní prikladajú k uchu.

Ortuť používaná ako pracovné médium teplomerov, či iných meracích prístrojov, je vysoko jedovatý a toxický kov. Ide o neurotoxín, ktorého kumulácia sa v tele človeka prejavuje narušením vegetatívnej a centrálnej nervovej sústavy.

Prítomnosť zvýšených hladín ortuti v tele býva často spojená napr. s bolesťami hlavy, nespavosťou, zhoršením vyjadrovacích schopností, stratou zraku alebo sluchu, anorexiou, depresiami, zhoršovaním pamäti, Alzheimerovou či Parkinsonovou chorobou a pod.

Výsledkom chronickej expozície ortuti býva tiež poškodenie enzymatických systémov, oslabenie imunity, bolesti ďasien či vypadávanie vlasov. V prípade požitia väčšieho množstva ortuti nastávajú kŕče, hnačky a bolesti brucha, poškodzujú sa obličky a pečeň. Zvýšené hladiny ortuti v tele matky môžu byť nebezpečné pre vyvíjajúci sa plod a spôsobiť závažné mentálne poškodenie novorodenca.

• Aké zdravotné riziko nám hrozí pri rozbití teplomera

Po rozbití ortuťového teplomera hrozí predovšetkým riziko vdýchnutia väčšieho množstva toxických pár uvoľňovaných z rozliatej ortuti, ktoré poškodzujú respiračný systém, sliznicu a spôsobujú akútne zápaly pľúc a dýchacích ciest. Akútna expozícia vysokým dávkam môže spôsobiť úplné zlyhanie telesných orgánov až smrť. Riziko poškodenia zdravia je, samozrejme, vyššie u zraniteľnejších skupín populácie, akými sú predovšetkým deti, starší ľudia, ľudia s poškodenou pečeňou, obličkami a pod.

• Čo treba urobiť v prípade, ak sa nám teplomer rozbije

V prvom rade je potrebné rozliatu ortuť urýchlene zozbierať a zabrániť tak jej ďalšiemu rozptylu. Rozliate kvapky ortuti je možné odstrániť napríklad nasatím injekčnou striekačkou. Zvyšky, ktoré striekačkou nebolo možné nasať, odstráňte navlhčeným pijavým papierom.

Pri odstraňovaní rozliatej ortuti používajte rukavice, aby ste predišli zbytočnému kontaktu s pokožkou. Ortuť totiž môže do organizmu preniknúť aj cez kožu a následne sa krvou rozšíriť do nervového systému. Keďže ortuť je rozpustná v tukoch, riziko je vyššie v prípade mastných rúk. Snažte sa predchádzať vdychovaniu ortuťových výparov a miestnosť, v ktorej bola ortuť rozptýlená, okamžite poriadne vyvetrajte.

• Môžem zvyšky teplomera a zozbieranú ortuť vyhodiť do kontajnera na komunálny odpad

Ortuť je vďaka jej toxickým vlastnostiam nebezpečná nielen pre ľudské zdravie, ale aj pre životné prostredie. Likvidácia komunálneho odpadu s obsahom ortuti kontaminuje ovzdušie, pôdu a následne aj ďalšie zložky prostredia. Rozbitý teplomer preto v žiadnom prípade nevyhadzujte do odpadkového koša a kontajnera na komunálny odpad ani nesplachujte do kanalizácie.

Zvyšky rozbitého teplomera a zozbieranú ortuť je potrebné vložiť do uzatvoriteľnej a nepriepustnej nádoby tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu úniku ortuťových pár a následne odovzdať do zberne odpadov, prípadne špecializovanej firme zaoberajúcej sa likvidáciou nebezpečných látok.

• Ak mám doma ortuťový teplomer, môžem ho ešte používať alebo sa ho musím ihneď zbaviť

Smernica zakazuje len uvádzanie nových ortuťových prístrojov na trh. Netýka sa prístrojov, ktoré sa už používajú alebo sa predávajú ako použité. Ortuťové teplomery zakúpené pred termínom účinnosti smernice je preto možné využívať aj naďalej, nie je nutné ich hromadne vyraďovať a likvidovať.

• Ak sa chcem ortuťového teplomera zbaviť, čo musím urobiť

S ortuťovým teplomerom, ktorý užívateľ prestal používať a chce sa ho zbaviť, či už s poškodeným alebo s funkčným, je vzhľadom na jeho jedovatý a toxický obsah potrebné zaobchádzať ako s nebezpečným odpadom, t.j. je nevyhnutné odniesť ho do zberne odpadov, prípadne špecializovanej firme zaoberajúcej sa likvidáciou nebezpečných látok. Nepotrebné ortuťové teplomery preto v žiadnom prípade nevyhadzujte do nádob na komunálny odpad.
 

Zdroj/autor: uvzsr,tasr,drom