SPOJENÉ ŠTÁTY/ video - Presne pred 40 rokmi začala posádka kozmickej lode Apollo 11 pristávací manéver na Mesiaci. Americkí astroanuti, ktorí sa misií zúčastnili a zanechali stopy na povrchu Mesiaca, si v Spojených štátoch amerických oslavami a vzdelávacími akciami pripomínajú 40. výročie historickej udalosti.
"Toto naozaj nie je iba oslava posledných 60 míľ (96,6 km) posádky Apollo 11. Je to celonároná oslava," uviedol v úvode tlačovej konferencie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) James Arthur Lovell, veliteľ kozmickej lode Apollo 13.
Ako však Lovell upozornil, prípravou na pristátie boli všetky predchádzajúce misie a niekoľkoročná práca celkovo 400 tisíc ľudí, ktorí sa podieľali na programe Apollo. "Je to oslava všetkých, ktorí umožnili, aby sa tých posledných 60 míľ stalo skutočnosťou," dodal Lovell, astronaut českého pôvodu, ktorý bezpečne priviedol na Zem kozmickú loď Apollo 13. Loď mala vážne problémy v dôsledku požiaru a následného výbuchu.
Pristátie na Mesiaci pred 40 rokmi sledovalo 93 percent amerických domácností a podľa štatistík si ho pozrelo celkovo 125 miliónov divákov. Jeden z prvej dvojice astronautov na povrchu Mesiaca, Edwin Eugene Aldrin, známy ako Buzz Aldrin, vnímal pristátie ako veľmi vážnu misiu:
"Či sme do toho vložili emócie? Nie, len sme sa usilovali úspešne pristáť. A keď sme potrvdili pristátie, pozreli sme sa na seba a rýchlo sme si zablahoželali. Ale keby sa niečo vyskytlo, museli by sme rýchlo vzlietnuť alebo čakať dve hodiny. To nie sú momenty, keď si robíte starosti, keď sa vám chce plakať, ale skôr máte zastreté emócie," popísal svoje pocity Aldrin, pre ktorého boli v tom momente najdôležitejšie výkon a bezpečnosť.
Mesačný modul Apolla 11 pristál na Mesiaci 20. júla 1969 po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu.
Prvé kroky človeka na Mesiaci patrili Neilovi Armstrongovi 21. júla nadránom o 02.16 h UTC (koordinovaný univerzálny čas).
Približne 20 minút po ňom vstúpil na povrch Mesiaca aj Buzz Aldrin. Tretím astronautom Apolla 11 bol Michael Collins. Počas nasledujúcich necelých štyroch rokov vstúpilo na povrch Mesiaca ďalších desať astronautov misií Apollo.
Cez Mesiac na Mars
Raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu Zeme s posádkou Neil Armstrong, Edwin "Buzz" Aldrin a Michael Collins, vypustili úspešne 16. júla 1969 z Mysu Canaveral (USA). Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu a 21. júla o 3 h a 56 min SEČ sa dotkla noha prvého človeka Mesiaca. Bol ním americký astronaut Neil Armstrong.
Armstrong, absolvent Purdue University v Lafayette a University of Southern California, bol pred vstupom do NASA v období rokov 1949-1952 vojenským pilotom. Počas vojny v Kórei sa zúčastnil na 78 leteckých akciách. Do projektov NASA vstúpil ako skúšobný pilot. Pilotoval viac ako 200 rôznych typov lietadiel a helikoptér. V roku 1962 získal štatút astronauta. Bol pilotom kozmickej lode Gemini 8, ktorá štartovala v marci 1966, a veliteľom posádky Apolla 11.
Po jeden a pol oblete Zeme sa veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo 11, oddelený od posledného stupňa nosnej rakety Saturn V úspešne spojil s lunárnym modulom čakajúcim na orbite a spolu sa vydali na cestu k Mesiacu. Neil Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca v oblasti mora Pokoja a strávil tam 2 hodiny 16 minút. Stalo sa to 21. júla 1969, pričom vyriekol legendárnu vetu - "Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo". Dvadsať minút po ňom vystúpil z kabíny aj Edwin Aldrin, kým tretí astronaut Michael Collins zostal na palube lode. Posádka zanechala na Mesiaci plaketu s nápisom "Prišli sme v mieri za celé ľudstvo".
Po návrate z Mesiaca Neil Armstrong pracoval v NASA. Po roku 1971 pôsobil ako profesor katedry aerodynamiky University Cincinnati, vedúci viacerých vedeckých projektov a riaditeľ spoločnosti AIL Systems v Deer Park v štáte New York. Je nositeľom radu prestížnych vyznamenaní, vrátane prezidentskej Medaily za slobodu, zlatej Langleyho medaily i mnohých čestných doktorátov univerzít v USA i v zahraničí.
Štyridsať rokov po pristáti prvého človeka na Mesiaci sa obežnica Zeme opäť stáva objektom záujmu. No, zatiaľ čo v 60. rokoch to boli preteky medzi Sovietskym zväzom a USA, pribudli v posledných rokoch Číňania, Európania, Indovia a Japonci.
Experti predpokladajú, že k Mesiacu vzlietne ďalšia kozmická loď s ľudskou posádkou v najbližších 15-20 rokoch. Američania by sa tam chceli vrátiť v rokoch 2015-20. Mesiac však mienia využiť najmä ako odrazový mostík pre rozsiahlejšie misie na Mars a potvrdiť tak svoje vedúce postavenie v kozmonautike.
Zdroj/autor: nasa,tasr,drom
VIDEO 40.výročie letu Apolla 11
