NA CESTÁCH Vancouver s vôňou marihuany

„Nikdy v živote nemali miestni pouliční díleri toľko práce,“ hovorí Marc Emery, ktorý sa prehlasuje za marihuanového princa a lídra marihuanovej partičky z Vancouvru.

Jeho obchod je skutočnou marihuanovou oázou. Vancouver je kútom Kanady, ktorý je marihuane veľmi priaznivo naklonený. Toho si žiadny návštevník nemôže nevšimnúť.„Marišu tu fajčí každý, užite si to,“ láka Emery.

Pri rozhovore používa svoje vlastné bongo, niečo ako špeciálnu fajku. Naplní ho zmesou, ktorej hovorí rodinná mariša, škrtne zapaľovačom a hlboko si potiahne. Sedí v zadnej časti svojho obchodu, kde sa návštevníci prehrabávajú v rozsiahlej bongo-kolekcii, fajok, fajočiek, časopisov s marihuanovou tematikou, tričiek, videí a počítačových hier.

Nevadí, že vlastníctvo marihuany je v Kanade nezákonné. Vo meste marihuanová kultúra veľmi prosperuje, pokiaľ to nikomu nespôsobí nejaké problémy. Vancouver má podľa Emeryho tolerantnú jurisdikciu a miestni ľudia k marihuane pristupujú s rovnakým tolerantným spôsobom.

V skutočnosti polícia vo Vancouveri či špeciálna bezpečnostná jednotka pre olympijské hry, skôr než marihuanu, kontrolujú konzumáciu alkoholu na verejných miestach. Obchody s alkoholom majú počas olympiády skrátenú pracovnú domu. Marihuana určite nie je pri zimných olympijských hrách prioritou miestnych strážcov poriadku.

Ani na hokeji, keď niekoho policajti zbadajú s menším množstvom marihuany sa nemusí obávať trestu, tobôž zatknutia. „Pokiaľ by to bolo väčšie množstvo, to by sme zasiahli,“ hovorí policajný komisár Craig Douglass, hovorca špeciálnej jednotky. „Ale, kto by si bral so sebou väčšie množstvo?“, dodáva.

Keď televízny moderátor Stephen Colbert minulý týždeň pri príležitosti slávnostného otvárania hier začínal vysielať svoju populárnu večernú talkshow, spýtal sa hrdinu amerického hokejového tímu z olympiády 1980 Mika Eruzioneho, koľkokrát mu už ponúkli marihuanu od jeho príchodu do Britskej Kolumbie. „Dvakrát, včera večer, keď som prišiel a dnes ráno, keď som sa prebudil,“ odpovedal Eruzione.

Neďaleký Whistler, domov väčšiny lyžiarskych disciplín, sa stal známym svojou marihuanovou  kultúrou už v roku 1998. Vtedy bol miestny slávny rodák Ross Rebagliati pozitívne testovaný na marihuanu na zimných olympijských hrách v Nagane. Svojou zlatou medailou zo závodu v snoubordingu musel najskôr vrátiť, aby ju neskôr dostal späť, keď prehlásil že marihuanu neužíval, len ňou asi napáchol, keď sa po závode zúčastnil párty na oslavu svojho olympijského víťazstva. Marihuana vtedy ale ešte nebola na zozname oficiálne zakázaných dopingových prostriedkov.

Keď do Vancouveru dorazila olympijská pochodeň pri zahájení hier, ľudia v Emeryho obchode boli vyklonení z okien a mávali vlajkami s trochu upravenými štátnymi symbolmi.  V známej vlajke bol javorový list nahradený marihuanovým. V oknách boli tiež vyvesené písmená, ktoré čítané spolu vyzývali k oslobodeniu Marka – Free Marc!

Jednalo sa o Marca Emeryho. Na toho v susedných Spojených štátoch bol vydaný zatykač, pretože zasielal svojim americkým klientom balíčky marihuany poštou. Svoju právnu bitku za uzákonenie užívania marihuany v Severnej Amerike vedie Emery už dlhé roky.

Na dotaz, či konanie olympiády vo Vancouveri mu vytvorilo platformu pre propagovanie svojej právnej kauzy, Emery odpovedá, že „väčšina návštevníkov ho podporovala dávno pred tým, než do mesta prišla olympiáda.

„Len v sobotu som strávil šesť hodín tým, že som vítal ľudí, ktorí sa chceli so mnou a s mojím bongom odfotiť. Pred našimi dverami bol dlhý rad a moja žena Jodi mala strach, aby som s nimi nevyhulil všetky naše rodinné zásoby marišky,“ dodáva Emery..

Zdroj/autor: ap,drom