CESTOVATEĽKA Židovky a parochne

Stále viac ortodoxných Židoviek tam nosí parochne, čím splnia náboženský príkaz mať zakryté vlasy a zároveň sa môžu orientovať podľa módnych trendov. Tradičné šajtle (sheitel), ako sa parochniam hovorí v jidiš, sú totiž prestížne doplnky.

Ženy so žiarivými, hodvábnymi vlasmi patria v Izraeli na uliciach k bežnému javu rovnako ako čierne klobúky a jarmulky na hlavách mužov. Až na druhý pohľad si všimnete, že ženy nosia parochne.

Už dlhé stáročia plnia prísne veriace Židovky s pomocou parochní, šatiek a klobúkov prikázanie chodiť od svadby so zakrytou hlavou. "Tretina žien dnes volí parochne," hovorí Vittorio Sasson, ktorý 15 rokov vlastní veľký obchod s parochňami. Je tu vraj nová generácia veriacich Židov, ktorí síce prisudzujú náboženstvu veľký význam, "napriek tomu ale chcú držať krok s módou", hovorí.

Akú parochňu si žena vyberie, záleží na tom, ktorý smer judaizmu vyznáva. Parochne nosia spravidla predovšetkým Židovky z aškenázskej komunity, ktorej členovia pochádzajú z východnej a strednej Európy. "Niektoré ženy si radšej nasadzujú len pár vlasových prameňov, iné zase dávajú prednosť parochniam v nenápadnej hnedej farbe vlasov až po ramená," hovorí majiteľ salónu Sasson.

Jedno ale platí pre všetky parochne: musia byť kóšer.

"To znamená, že vlasy nesmú pochádzať z Indie," vysvetľuje rabín Schlesinger, špecialista na parochne. Do roku 2004 pochádzali vlasy mnohých parochní z chrámov, v ktorých sa hinduisti nechávajú ostrihať dohola. "Zákony našej viery zakazujú mať prospech zo skutku, ktorý je určený inému bohu," hovorí rabín. Takže rabíni rozhodli, že parochne z indických vlasov nie sú v súlade so židovským náboženstvom. "Od tej doby chodievam do Číny a kontrolujem tam továrne, aby som mohol ich parochniam vystaviť košér osvedčenie," hovorí.

Kvalita parochní záleží na mnohých faktoroch, hovorí Amir Zahavi, ktorý vedie parochňový salón svojej matky na predmestí Tel Avivu. "Sú vlasy umelé alebo pravé? Odkiaľ pochádzajú?" Obľúbené sú predovšetkým vlasy z východnej Európy, pretože sú jemné a svetlé. "Ženy odtiaľ väčšinou nepoužívajú žiadne prostriedky, ktoré vlasy narušujú," vysvetľuje Zahavi.

Takéto spracovanie hrá podľa neho svoju rolu. Keď má parochňa aj temenú časť, je drahá. Drahé sú aj dlhšie vlasy. K tomu sa musí pripočítať aj každomesačné čistenie v salóne. "Umyť parochňu je zložitejšie než normálne vlasy," hovorí Zahavi. Vo svojom salóne preto ponúka i údržbu. Priemerná parochňa vydrží tak štyri roky, až desať rokov potom veľmi kvalitné typy, ktoré stoja asi tak 1 000 eur.

"Pretože sú parochne súčasťou reprezentácie, odkladajú kvôli nim rodiny iné investície," hovorí obchodník Sasson. Patrí k veľkoobchodníkom, ktorí stále viac ovládajú trh. Parochne nechávajú väčšinou vyrábať v čínskych továrňach, parochniarov pracujúcich v malých dielňach ubúda. Salóny, ako je ten patriaci Zahaviho matke Rivke, sú výnimkou. Založila ho pred 25 rokmi.

"U nás prebieha kompletne celá výroba. Najprv sa vlasy triedia podľa dĺžky, farby a sily, potom sa jednotlivo upevňujú na sieťku, nakoniec nahrubo zostrihajú," popisuje Zahavi proces, ktorý trvá zhruba sto pracovných hodín. Keď sa zákazníčka rozhodne pre nejakú parochňu, upraví sa podľa tvaru jej hlavy.

Kúpa parochne je dôležitý krok. "Teraz pred sviatkom pesach si možno kúpim novú," hovorí Patricia Davidovitchová. Parochňu nosí táto päťdesiatštyriročná žena už 30 rokov a ako mnohé ďalšie zákazníčky so sebou vezme aj svoju dcéru. "Často sem prichádzajú ženy a vyzerajú smutne," hovorí zakladateľka salónu. "V novej parochni však odchádzajú vzpriamenejšie a žiaria ako kráľovny. To mám na svojej práci najradšej."

Zdroj/autor: dpa, čtk, janqa, drom