Buenos Aires - kultúrny a etnický unikát

V skutočnosti a opäť v súvislostiach nami poznanou realitou si v mysli vybavujeme najrôznejšie scenáre odohraných situácií či anonymné príbehy neznámych ľudí stratených v dave miliónov ďalších. Avšak to, čím mestá ročne priťahujú milióny návštevníkov, stojí v pozadí ruchu a hluku, ktoré sú ich neodmysliteľnou súčasťou.

Mnohí tieto pomyselné kulisy, miesta odohrávajúcich sa príbehov vnímajú ako atmosféru mesta alebo hovoria, že mesto má svoje „genius loci“. Mesto, ktoré sa už niekoľko desiatok rokov smelo radí k mestám vyžarujúcich „to“ iracionálne nadšenie v hlavách cestovateľov, je Buenos Aires.

Buenos Aires či „Ciudad autónoma de Buenos Aires“ alebo jednoduchšie „Capital Federal“ je hlavným mestom Argentíny a súčasne aj hlavným mestom provincie Buenos Aires. Názov mesto dostalo od európskych moreplavcov. Tí  v čase svojho príchodu na nový kontinent po dlhej plavbe cez Atlantik a zmietaní nevôľou osudu svojho dobrodružného života postupne narastajúce mesto nazvali podľa „dobrých vetrov“.

Tie v pohnutých časoch priaznivo ovplyvňovali životy ďalších prisťahovalcov do novej zeme. Buenos Aires sa tak stalo domovom mnohých Európanov, ktorí jazykom dnešnej terminológie postupne vytvorili multikultúrny a multietnický unikát. V skutočnosti sme tak svedkami až bizarného premiešania národov, národností, etník a skupín, ktorých korene siahajú na starý kontinent.

Všetko však v akomsi tichom, no vnímateľnom kontexte juhoamerických reálií. Smelo tak vieme vysloviť myšlienku, že Buenos Aires tak veľmi zasiahnuté kultúrou západného sveta, nie je reálne európskym mestom. Toto všetko vieme pochopiť a vnímať práve v súvislostiach istej juhoamerickej zvláštnosti.

Buenos Aires je skutočným veľkomestom. Jedno z posledných sčítaní obyvateľstva uvádza, že v meste Buenos Aires žijú tri milióny ľudí. Avšak s pribúdajúcim počtom rôznych štvrtí a priľahlých mestečiek mesto vytvára obrovskú aglomeráciu, ktorého počet obyvateľov dosahuje hranicu štrnástich miliónov.

Vstupom do mesta z akejkoľvek svetovej strany a akýmkoľvek spôsobom máte pocit, že sa ocitáte v priestore obrovského bzučiaceho úľu. V spleti ciest, ktorou sa dopravný prostriedok s vami pohybujúci prediera fiktívne nekončiacim procesom, sa zúfalo snažíte racionálne uchopiť akýsi druh organizovaného zmätku. Nachádzate sa na diaľnici a pod ťažobou ťažko dychčiacich strojov dúfate v skorý koniec.

Po niekoľkých ťažko prežitých dlhých minútach diaľničného dobrodružstva vystupujete na autobusovej stanici. Ste v mikrosvete priestoru, z chápadiel ktorého sa rýchlosťou potrebnou k úniku uberáte k východovým dverám. Na ulici sa vaše zmysly stávajú obeťou vašej koncentrácie na všetky vnemy, ktoré na vás s nepredstieranou drzosťou útočia.

V nepretržitom hluku sa vaše oči až hypnoticky upierajú na neuveriteľné množstvo vizuálnych obrazov. Pred očami sa vám odohrávajú príbehy ľudí. Stretávate tváre neuveriteľných „podôb“ a výrazov. Ste svedkami anonymity jedincov v mase ďalších. Vidíte stavby, ktoré svojím prevedením narúšajú vašu predstavu o architektonickom „pôvabe“.

V dave ľudí prechádzate akýmsi korzom mesta, pešou zónou uprostred automobilového šialenstva. Dobrovoľne sa necháte strhnúť a zaujať odlišnosťou a nevšednosťou toho, čo bolo doposiaľ pre vás známe. Snáď na každom kroku ste uchvátení takmer nepodstatnými detailmi argentínskej reality. V hluku si užívate jednoduchosť vecí, ktorých nevšednosť sa pomyselne stáva súčasťou vašej reality.

V tejto hlučnej živelnosti mesta sa dostávate do parku. Je jedným z mnohých trávnatých plôch, ktoré nepokojnú každodennosť veľkomesta uľahčujú. Ste v parku a vaše kroky vedú k rieke. Ste na brehu rieky Río La Plata. Hluk mesta nechávate aspoň na malý čas za sebou. Na vaše zmysly prenesene útočí pokoj a ticho odvrátenej strany Buenos Aires.

Ste pri brehoch rieky, vidíte rybárov, ktorí svoj zrak rovnako ako vy upierajú k jej hladine. Vidíte niekoľko obrovských kontajnerov, ktoré až zázračným spôsobom váš pohľad nenarúšajú. V mysli cestujete na druhý breh, do uruguajského mesta Montevideo. Pomyselný „Babylon“ v Buenos Aires s jeho živelnosťou nechávate takpovediac „za chrbtom“. Ste opantaní pokojom, ktorý jednoduchý park a obyčajná rieka ponúkajú.

Po čase sa však vraciate späť. Naspäť do varu nekončiacich príbehov a udalostí, do úžasného zmätku. Vaše kroky tak vedú do mesta, z ktorého sa vám bude len s ťažkosťami odchádzať.

Zdroj/autor: Zuzana Slimáková, drom

Foto: autor