Predchodcovia Aztékov: Kam zmizli záhadní Toltékovia?

 

Objavenie amerického kontinentu na sklonku 15. storočia znamená historický prelom. Do Nového sveta následne mieri jedna španielska flotila za druhou, ako si kráľ a cisár v jednej osobe, Karol V. (1500–1558), snaží zaistiť prístup k tamojšiemu bohatstvu. V ceste mu síce stoja domorodí indiáni – medzi nimi aj obávaní Aztékovia –, ale španielski conquistadori si s nimi poradia. V rovnakom čase, približne v polovici 16. storočia, vzniká kódex Historia Tolteca-Chichimeca. Dielo s 52 listami je napísané v španielčine a miestnom jazyku nahuatl a pojednáva o rozmanitej histórii toltéckej civilizácie, ktorá však v čase spísania kódexu už dávno neexistovala. „Dokument bol vytvorený pre Alfonsa de Castañedu, vládcu Cuautinchánu (mesta, ležiaceho asi 100 kilometrov na juhovýchod od Mexico City – pozn. red.), a mal slúžiť ako žiadosť španielskym úradom o uznanie predhispánskych hraníc mesta,“ píše súčasná americká historička .

 

Výplod fantázie

Text svoj účel nesplnil. Predstavuje však mimoriadne cenný zdroj informácií o Toltékoch. A to napriek tomu, že obsiahnuté rozprávania sú skôr zhromaždenými, obvykle ústne tradovanými legendami. Ich pravdivosť nie je doložená a niektorí historici preto celú toltécku civilizáciu rovno označujú za výmysel neskorších Aztékov! „Na Toltékov sa Aztékovia odvolávali ako na svojich mýtických predkov, ale tým si len legitimizovali vládu nad Mexickým údolím (oblasť okolo dnešného Mexico City – pozn. red.). Celé to stojí na vode,“ ponúka triezvy pohľad na celú záležitosť napríklad súčasná česká expertka na históriu predkolumbovskej Ameriky Markéta Křížová. Ak však Toltékovia neboli dielom aztéckej fantázie, odkiaľ sa vzali?

 

Kolíska v trstine

Prvé kočovné kmene, ktoré neskôr založia rozľahlú toltécku ríšu, zaberajúcu podstatný kus Strednej Ameriky, prichádzajú do vysokohorských oblastí dnešného severného a stredného Mexika už niekedy od 6. storočia. Do konca 7. storočia zmenia spôsob života a trvalo sa usadia v osade, vzdialenej asi 70 kilometrov severne od súčasnej metropoly Mexico City. Tá sa stane kolískou toltéckej civilizácie. „Dedina sa rozrástla v mestečko a potom vo veľké mesto zvané Tollan, čo znamená „Miesto trstiny“,“ líči rozkvet hlavného toltéckeho sídla americká autorka Shona Grimbleyová. Dnes metropola nesie názov Tula. Existujú však aj teórie, podľa ktorých pôvodným Tollanom bol Teotihuacán, ktorý v mýtoch domorodých obyvateľov Latinskej Ameriky tiež zaujíma významné miesto.

 

Základom je pole

Stačí jedno švihnutie a kukurica ide k zemi. Snedý ​​muž takto pokosí niekoľko desiatok vyrastených stoniek, zviaže ich povrazom a potom ich odnesie do dediny, kde z nich ženy vylúpu šťavnaté žlté klasy. Medzitým sa už okolo nich zbiehajú deti, aby „ulovili“ nejaký ten kus... Prechod na usadený spôsob života so sebou zákonite prináša záujem o poľnohospodárstvo. Podnebný pás, v ktorom Toltékovia žijú, praje bohatej úrode, napriek tomu sa musia o svoje políčka starať. Vodu na zavlažovanie nosia každý deň z neďalekých riek a potokov. Okrem kukurice, ktorá je základom ich jedálnička, pestujú napríklad ešte fazuľa, kakao, čili papričky či bavlnu.

 

Čierne zlato

Popri pestovaní plodín si Toltékovia osvoja aj výrobu predmetov z obsidiánu, sopečného skla, ktoré ťažia v baniach, neďaleko mesta Pachuca. Vďaka práci v obsidiánových baniach sa počet obyvateľov Tollanu rýchlo rozrastá. V dobe svojho najväčšieho rozkvetu v 11. storočí v ňom žije možno až 50 000 ľudí – na porovnanie v Londýne, vtedy najľudnatejšom meste Európy, bývala v rovnakom čase asi tretina obyvateľov. Také množstvo ľudí na jednom mieste si žiada mimoriadne ubytovacie kapacity. Ekonomický rast, ktorý súvisí s obchodovaním s predmetmi vyrobenými z obsidiánu, to umožňuje. Tollan tak čoskoro tvoria rozsiahle obytné štvrte jednopodlažných domov. „Domy mali ploché strechy a ich silné múry boli vystavané z nepálených tehál pospájaných blatom, ktoré vo vnútri udržovali cez deň chlad a v noci teplo,“ vysvetľuje Grimbleyová.

 

Hrozivý pohľad

Tieto štvrte obklopujú obradné centrum mesta, ktoré tvorí námestie, palácový komplex, niekoľko chrámov a pyramídy – to všetko na precíznom pravidelnom pôdoryse, o ktorom by mohol stredoveký Európan, žijúci v labyrinte špinavých uličiek, len snívať… Impozantnú štvorstupňovú pyramídu na vrchole zdobí stĺporadie asi päťmetrových sôch toltéckych bojovníkov, tzv. atlantov. Pravdepodobne slúžili ako stĺpy, na ktorých bola v minulosti posadená strecha. „Pohľad na skupinu kamenných bojovníkov musel byť pred 1000 rokmi pre ľudí stúpajúcich po schodisku pôsobivé a hrozivé predstavenie,“ zamýšľa sa ďalej Američanka.

 

Konflikt s Maymi

Toltékovia ale nie sú iba poľnohospodármi a staviteľmi. V regióne sa preslávili najmä ako obávaní bojovníci. Úlohu bojovnosti v ich spoločnosti vystihujú aj scény na stenách dochovaných chrámov. Sú to práve Toltékovia, ktorí stoja za zničením Teotihuacánu a ich zbrane s tmavou čepeľou zrejme okúsia aj Mayovia. Budovy v mayskej metropole Chichén Itzá na polostrove Yucatán viditeľne nesú prvky toltéckej kultúry, čo značí, že sa sem Toltékovia dostali. Historici sa však nezhodnú, či sa Toltékovia mayského mesta skutočne zmocnili silou zbraní, alebo s ním iba udržiavali obchodné styky, čím jeho vývoj ovplyvnili. Ponúka sa však ešte jedna teória. „Invázia mohla byť postupná… Hoci (Toltékovia – pozn. red.) boli početne slabší, Chichén Itzá postrádalo zjednotenú vládu, ktorá by ich odrazila, a nakoniec tak ovládli väčšinu severného Yucatánu,“ myslí si súčasný americký antropológ Ross Hassig.

 

Odchod posledného kráľa

Od 10. storočia boli Toltékovia považovaní za dominantnú silu v regióne. Niekedy v 12. storočí sa ale začína ich ríša rúcať. "Dôvodom mohli byť nezhody medzi vodcami mesta Tuly, sucho a neúroda, alebo hroziaci útok zvonku," vymenúva možné príčiny zániku Toltéckej ríše Grimbleyová. Hlavné mesto opúšťa aj posledný toltécky kráľ Huemac a odchádza na juh. Jeho mesto čoskoro na to obsadia nájazdníci z iných kmeňov. Vyrabujú cennosti a poboria chrámy. Mocenské vákuum po Toltéckej ríši vyplnia Aztékovia, ktorí sa vyhlasujú za ich duchovných potomkov.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Filip Krumphanzl

Zdieľať článok na Facebooku