Egyptské úrady vo štvrtok po rokoch obnovy opätovne sprístupnili pre verejnosť Džoserovu stupňovitú pyramídu postavenú pred 4700 rokmi. Hoci je turistom menej známa ako trojica pyramíd v Gíze, z historického hľadiska má väčší význam. Je totiž najstaršou zo stovky pyramíd v Egypte a tiež prvou budovou na svete postavenou výlučne z kameňa.
Približne 60 metrov vysoká pyramída dominuje rozsiahlemu pohrebisku Sakkára južne od hlavného mesta Káhira a je súčasťou staroegyptskej metropoly Memfis, lokality Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Spolu s priľahlými budovami ju nechal okolo roku 2600 pr. Kr. vybudovať ako svoj pohrebný komplex druhý panovník 3. dynastie Necerichet, známejší pod prezývkou Džoser (Zbožný). Okrem pyramídy, teda hrobky sa v ňom nachádzajú ďalšie pohrebné a kultové objekty a dekorácie.
Prvýkrát v dejinách poznáme aj meno autora stavby. Navrhol a viedol ju veľkňaz a vrchný kráľovský architekt Imhotep, ktorý dal najskôr z miesta stavby odviezť piesok a vyrovnať vápencový povrch. Potom v kameni vyhĺbili asi 28 metrov dlhé šachty a ich dno obložili žulou. Tá sa však v okolí neťažila a museli ju doviezť po Níle z až 800 kilometrov vzdialeného lomu. Tento náročný proces je dôkazom toho, že v tomto období fungovalo riadenie krajiny a ľudí na rozvinutejšej úrovni ako v predchádzajúcich obdobiach.
Celý areál bol obohnaný 10,5 metra vysokým múrom z vápencových kvádrov s pätnástimi nepravidelne rozmiestnenými bránami. Len jedna z nich bola prechodná, ostatné mali zrejme slúžiť zosnulým. Múr ešte pôvodne obklopovala široká priekopa, vytesaná priamo do skalného podložia, ktorá mala zrejme ešte viac sťažiť prístup k pyramíde. Tesne za ohradou sa nachádzajú pozostatky mladších pyramíd.
Celkovo má komplex rozlohu 15 hektárov a jeho súčasťou bolo viacero ďalších stavieb. Niektoré súviseli s posmrtným životom panovníka, iné vybudovali pre potreby starostlivosti o komplex (objekty potrebné pre pohreb a každodenné rituály). Celkovo posmrtný areál tvorí niekoľko nádvorí, chrámov, palácov a kaplniek. Dominantou je však samozrejme pyramída, kde bolo uložené telo panovníka, ktorá sa neskôr stala vzorom pre podobné stavby, neskorší symbol Egypta.
Pyramída vznikla z tzv. mastaby, teda jednoposchodovej tehlovej kvádrovitej stavby s naklonenými stenami, ktorá slúžila ako hrobka pravdepodobne Džóserovmu predchodcovi Sanachtovi. Na ňu nechal Imhotep postaviť ďalších päť poschodí v rovnakom tvare, no menšej veľkosti, a tak vznikla prvá stupňovitá pyramída, vysoká 62 metrov a s podstavou veľkou 109 x 125 metrov. Niektorí egyptológovia tvrdia, že jej tvar je obrazom koruny, iní hovoria o stupňovitej pyramíde ako o schodisku na oblohu medzi hviezdy.
Pod pyramídou sa nachádza labyrint tunelov, komôr a galérií, ktorých celková dĺžka dosahuje 5,7 kilometrov. Podzemné priestory poskytovali miesto pre pohreby kráľa a jeho rodiny aj pre uloženie obetných predmetov a hrobovej výbavy, ktorú mohli zosnulí potrebovať na druhom svete. Steny chodieb boli vykladané vápencom a fajansou a napodobňovali povrch trstinových rohoží. Na niektorých miestach ich zdobili nízke reliéfy so zobrazeniami kráľa.
Interiér pamiatky však v roku 1992 závažne poškodilo zemetrasenie. Obnova sa začala v roku 2006, avšak v rokoch 2011-2013 ju z bezpečnostných dôvodov prerušili. V danom období totiž došlo v krajine k ľudovému povstaniu, počas ktorého zvrhli dlhoročného diktátora Husního Mubaraka a následný rozvrat negatívne zasiahol tamojší kľúčový cestovný ruch. S rekonštrukciou pokračovali až neskôr a vo štvrtok pyramídu slávnostne otvorili. Premiér Mustafá Madbúlí vyhlásil, že renovácia pamiatky stála vyše 104 miliónov egyptských libier (zhruba šesť miliónov eur).
"Ukončili sme obnovu prvej a najstaršej pyramídy v Egypte - pyramídy panovníka Džosera, zakladateľa Starej ríše. Je to prvá budova na svete postavená výlučne z kameňa," povedal na lokalite egyptský minister pre pamiatky a cestovný ruch Chálid Ananí, ktorého cituje tlačová agentúra AFP. Stará ríša je známa ako éra staviteľov pyramíd.
