Pýchou Slovenska je nielen nádherná príroda, ale aj hrady, zámky či kaštiele. Mnohé z nich pritom ešte len čakajú na svoje objavenie. Jeden menej známy poklad ukrýva aj Žiar nad Hronom.
Žiar nad Hronom sa môže vo svojom centre pýšiť nádherným renesančno-barokovým kaštieľom, ktorý dlho slúžil ako letné sídlo banskobystrických biskupov. Mesto sa jeho majiteľom stalo len v októbri minulého roka a v súčasnosti na ňom prebiehajú úpravy a rekonštrukčné práce. Nový majetok by sa po ich skončení mal využívať ako sídlo základnej umeleckej školy, viacerých kultúrnych inštitúcií, ale aj ako reprezentačné a pracovné priestory. V budúcnosti má byť kaštieľ aj lákadlom pre turistov.
Terajšia podoba kaštieľa pochádza z obdobia po roku 1631, ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pazmáň ho dal ale vtedy postaviť na starších stredovekých základoch. Podľa stránky www.kastielzh.szm.com sa v písomnostiach stavba spomína už v roku 1456, keď tu sídlila husitská posádka.
Aj po Pazmáňovej veľkolepej prestavbe ovplyvnilo osud kaštieľa niekoľko vojen. V polovici 17. storočia hrozilo turecké nebezpečenstvo, preto bola budova spevnená dvomi baštami. V roku 1684 potom vojská Imricha Imrich Tökölyho kaštieľ spustošili a niekoľko rokov zostal opustený. Na jeseň 1703 sa v ňom ubytovalo vojsko Františka II. Rákocziho a o päť rokov neskôr zase vrchný veliteľ cisárskych vojsk.
Lepšie časy pre kaštieľ nastali až po roku 1776, kedy vzniklo banskobystrické biskupstvo. Prvý biskup František Berchtold si za svoje sídlo vybral práve žiarsku dominantu a v rokoch 1782 až 1794 tu prebehli stavebné úpravy a rekonštrukcie. V tomto období tu vznikla knižnica s 1100 zväzkami aj archív vzácnych listín.
Napriek tomu však význam kaštieľa postupne upadal a v jeho budovách sa usadili žandári, ktorí sa o stav pamiatky veľmi nezaujímali. Úplnej katastrofe zabránil v polovici 19. storočia biskup Štefan Moyes, prvý predseda Matice slovenskej. Ten nechal kaštieľ aj priľahlé budovy zrekonštruovať a vežu nechal navýšiť o jedno poschodie.
Všetko však o sto rokov neskôr poškodila 2. svetová vojna. Počas SNP v kaštieli sídlili partizáni a v októbri 1944 sa tam usadilo nemecké vojenské veliteľstvo. 6. marca 1945 celý štáb spolu s mnohými vojakmi zahynul, keď na kaštieľ dopadla spojenecká bomba. Po ústupe Nemcov sa do kaštieľa na krátky čas nasťahovali sovietski vojaci.
Poškodený kaštieľ po vojne opravili saleziáni, ktorí v ňom zriadili stredisko kultúrnej a športovej činnosti. Po roku 1950 sa ale majiteľom pamiatky stal štát. Knižnica, archív, nábytok aj dekoratívne predmety boli odstránené a z biskupskej kaplnky sa stal sklad CO. Odvtedy vo vzácnej budove sídlili viaceré školy.
Nám zostáva veriť, že sa kaštieľ a priľahlý park so stáročnými lipami a pomníkom Štefana Moyzesa čoskoro opäť zaskvie v plnej kráse. V takom prípade by sa pokojne zaradiť k najnavštevovanejším atrakciám. Minimálne na strednom Slovensku.
