OBRAZOM: Vysoká pec v Sirku patrí k naším najvzácnejším technickým pamiatkam

Vysokú pec na tavenie železa postavili v roku 1871 z tunajšieho lomového kameňa. Na výšku meria 14 metrov a stojí na štyroch pilieroch na ploche 4 krát 4 metre. V čase najväčšej slávy ju obsluhovalo až 25 robotníkov, a to 44 týždňov v roku. Výrobný objem pece bol 40 metrov kubických a ročne sa v nej spracovalo 10 tisíc ton rudy.

V hornej časti bolo výhrevné teleso na drevené uhlie alebo koks, železná ruda (siderit alebo limonit) sa "predpražila" a následne vkladala dnu. Obrovské dúchadlá pec rozohriali až na takmer 1500 stupňov a roztavené železo potom vytekalo cez otvory v stenách. Na vonkajšej časti sa zbieralo do rýh (najskôr zvislých, potom vodorovných) a tie sa postupne spájali až do jediného zberača.

Nespracovaná ruda sem bola dovážaná z Rákoša a Rákošskej Bane po 4,2-kilometrovej úzkorozchodnej koľajničke, ktorej zvyšky môžete dodnes na niektorých miestach v okolí vidieť. To sa bohužiaľ nedá povedať o jej najvýnimočnejšej časti, ktorá sa kedysi nachádzala neďaleko pece. Nad dolinou stál obrovský viadukt na ôsmich pilieroch, ktorý mal ako prvý v celom Uhorsku 50-stupňovú zákrutu. Neskôr ho však zasypali a rozobrali, takže sa z neho nič nezachovalo.

Už v roku 1873 došlo k rozsiahlemu Krachu viedenskej burzy a následnému poklesu cien, a tak Hrlicko-tapolcsánska spoločnosť pec predala. Novým majiteľom sa stal bulharský cár Ferdinand I. Coburg, ktorý mal v okolí svoje sídla, no pec sa využívala čoraz menej, až napokon došlo v roku 1903 k jej úplnému uzavretiu. Aktuálne je pamiatka voľne prístupná, takže sa tam môžete vybrať kedykoľvek počas roka.

Medzi ďalšie turistické zaujímavosti regiónu patrí bývalá banícka osada Železník či banícka expozícia, ktorú OZ otvorilo v Rákošskej Bani v lete 2020. V širšom okolí je to rotunda v Šiveticiach, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kaštieľ v Jelšave, ale aj Muránska planina a hrad Muráň.

predošlé

nasledujúce

Autor: © Zoznam/ako