Fiľakovský hrad

Hrad vo Fiľakove (Zdroj: EASYFOTO TASR - Branislav Caban)

Fiľakovský hrad

Výraznou dominantou mesta Fiľakovo na slovensko-maďarskom pomedzí je zrúcanina Fiľakovského hradu, ktorý prežil aj tatárske vpády v 13. storočí.

História

Prvá písomná zmienka o Fiľakovskom hrade je v liste pápežovi z roku 1242, v ktorom je uvádzaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy. Podľa niektorých prameňov však kamenný hrad na tomto mieste stál už v 12. storočí. Pevnosť bola zrejme vo vlastníctve Kacsicsovcov a jednému z nich kráľ Belo IV. hrad v roku 1246 odobral.

Strategická poloha Fiľakovského hradu neunikla ani Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý si hrad privlastnil. Medzi majetky koruny sa vrátil až po Matúšovej smrti v roku 1321. Kráľ Albrecht dal Fiľakovský hrad v roku 1438 do zálohy Perényiovcom. Keď sa však Štefan Perényi v roku 1471 angažoval na vzbure proti kráľovi Matejovi Korvínovi a napriek omilosteniu naďalej spriadal nitky odboja, kráľovské vojsko v roku 1483 hrad dobylo.

Panovník za jeho správcu ustanovil budínskeho kapitána Blažeja Raskaya a ten po Matejovej smrti dostal Fiľakovský hrad od Vladislava II. Jagelovského do vlastníctva. Vydajom Raskayovej dcéry Doroty za Františka Bubeka sa Fiľakovský hrad dostal medzi majetky tohto rodu.

V prvej polovici 15. storočia ho prestavali a v polovici 16. storočia rozšírili a opevnili. Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom, tí sa ho zmocnili už v roku 1554. V tureckom vlastníctve zostal takmer 40 rokov. Stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku (turecký správny okres), ktorý zahŕňal celé Poiplie. Hrad sa podarilo od Turkov získať v roku 1593.

V nasledujúcich desaťročiach zostal Fiľakovský hrad vojenskou pevnosťou, kde sa vystriedal celý rad kapitánov. V roku 1682 spojené turecko-kurucké vojská hrad dobyli, vyplienili a vyhodili do vzduchu.

Súčasnosť

Pri vstupe do hradu sa dvíha mohutná pentagonálna Bebekova bašta, ktorá je zastrešená a v hrubej podobe sa zachovala dodnes. V jej obvodovom murive možno vidieť do polovice zarytú kamennú delovú guľu z obliehania v roku 1682.

V bašte je zriadená expozícia histórie hradu a mesta. V hornom hrade možno nájsť zvyšky paláca, strážnu vežu a polkruhovú delovú baštu (tzv. hodinovú). Z hradu sa ponúka nádherný výhľad na mesto a jeho okolie.

Od mája 2018 je pre návštevníkov sprístupnená aj podzemná chodba (protiletecký úkryt) vytesaná do skaly pod fiľakovským hradom, v ktorej je umiestnená inštalácia dokumentujúca miestne udalosti druhej svetovej vojny. Toto obdobie približuje 19 náučných panelov a predmety, ktoré boli v meste a v blízkom okolí používané počas vojny. Sú to míny, časti pušiek, zneškodnená munícia či vojenská výstroj a uniformy.

Video

Fiľakovský hrad (Zdroj: TASR)

Povesti a legendy

K vzniku a rôznym dejinným epochám Fiľakovského hradu sa viaže viac ako desiatka povestí. Najznámejšia hovorío lúpežnom rytierovi Fulkovi (v maďarčine Fulkos), ktorý bol prvým známym majiteľom hradu a veľmi rád chodieval na poľovačky. Raz šiel loviť do neďalekého lesa, kde ho zranil diviak. Prichýlil ho miestny sedliak, u ktorého sa uzdravoval, a zaľúbil sa do jeho dcéry Alžbety. Jeho milá však nebola urodzeného stavu, takže sa s ňou nemohol oženiť. Napriek tomu si ju vzal na hrad, kde si obľúbila život v prepychu. Lenže Fulkovi sa preto začali míňať peniaze, takže začal raziť falošné mince a plieniť okolie, napríklad mesto Hatvan v dnešnom Maďarsku. Kráľ teda rozhodol, že mu vezme všetky majetky, a odsúdil ho na nahý súboj s iným rytierom. Fulko však na tento boj nenastúpil a ušiel, pričom o jeho konci koluje viacero verzií. Jedna hovorí, že od hanby nakoniec sám spáchal samovraždu, ďalšia, že ho našli mŕtveho v lese ako žobráka.

Druhá stará povesť sa týka samotného vybudovania hradu. Pastiersky psík Ucháň (Füles) vraj pri strážení stáda oviec našiel veľký poklad, z ktorého bol potom vybudovaný Fiľakovský hrad. Majiteľ psíka sa preto rozhodol, že z vďaky pomenuje nový hrad Fülek, teda Fiľakovo.

Tretia povesť približuje epizódu z tureckých čias, konkrétne dobytie hradu Turkami v roku 1554. Legenda vraví, že na hrade slúžil zajatec Aetiops, ktorý zistil, že na hornom hrade existuje nestrážené okienko, cez ktoré vyhadzovali odpad. Poslal o tom správu sečianskemu begovi Kara Hamzovi, ktorý v noci prišiel s vojakmi pod Fiľakovo. Cez okienko sa dostali na hrad a obsadili ho.

Ako sa tam dostať

Prístup na hrad pre peších návštevníkov je z Podhradskej ulice. Príjazdovou cestou pre vozidlá je Baštová ulica. Parkovanie v blízkosti je možné na parkovisku pred budovou Mestského úradu, resp. pri predajni s potravinami.