SLOVENSKO - Za bozk zradila krajinu, za krajinu obetovala hlavu.
V rámci výskumnej úlohy Slovenského národného múzea múzejní pracovníci z Levoče a Betliara tri roky zbierali podklady pre pozoruhodnú výstavu Levočská biela pani.
Výstava bude do konca mája inštalovaná v Spišskom múzeu v Levoči a v letnej sezóne v Múzeu Betliar.
Legendárnu postavu Júlie Korponayovej, rod. Gécziovej, nevernej manželky a zradnej milenky, preslávil maďarský spisovateľ Mór Jókai. Materiál o historických udalostiach spred tristo rokov zbieral začiatkom 20. storočia na podnet grófa Emanuela Andrássyho a blízkeho priateľa, popredného uhorského historika, Bratislavčana Kolomana Thalyho.
Mór Jókai navštívil väčšinu autentických miest, na ktorých sa odohrával príbeh nešťastnej Júlie. Prostredníctvom Kolomana Thalyho sa dostal aj k niektorým originálnym dokumentom zo začiatku 18. storočia.
Napriek tomu niektorí súčasní bádatelia postupne začali pochybovať o hodnovernosti mnohého z toho, čo slávny román Levočská biela pani predkladá ako skutočnosť.
Koncom 19. storočia, teda ešte pred Jókaiho návštevou Levoče, sa na levočských mestských hradbách za záhadných okolností našiel kvalitne namaľovaný obraz očividne spodobujúci románovú postavu Júlie Korponayovej, ktorá mala v čase Rákócziho povstania využiť ľúbostný pomer s kuruckým dôstojníkom Štefanom Andrássym a do mesta vpustiť nepriateľské cisárske vojsko.
Obraz Júlie patrí k najatraktívnejším exponátom Spišského múzea v Levoči. Viaceré románové súvislosti zasa možno nájsť v hrade Krásna Hôrka.
Na výstave sa prvýkrát stretli dobový portrét Juliany Korponayovej s jej romantickou podobou na levočských dverách či testament Andrássyho manželky Žofie Serédyovej, románovej sokyne Levočskej bielej panej, ktorý je prezentovaný súčasne s poslednou vôľou a dokladmi, ktoré svedčia o posledných chvíľach hlavnej postavy, ktoré prežívala pred mučením a popravou vo väzení v Györi (...)
Viac sa dočítate v časopise Krásy Slovenska 1-2/ 2011.
Zdroj/autor: Dajama, Krásy Slovenska, drom
