Takýto nápis mal vytetovaný kamarát Luis z Ria na chodidle, keď som sa ho spýtal pri ničnerobení na pláži Ipanema v Riu či ho to nebolelo, povedal že nie, ale bolelo ho, keď mu tetovali veľký maltský kríž na lítko pravej nohy.
Pondelok 12.2.2007
Brasilia
Rano idem na bus o 9,00 s pocitom,ze mozno ani nepojde a …. predsa isiel o 10,30, tazke som bol celkom stastny, kedze to je jediny bus denne a do okruhu asi 300km nie je nic ... Autobus ide naokolo do Brasilie nie tak, ako ked som siel tam, do Brasilie prichadazame o 16.00 hod., busova stanica je ozaj obrovska, pokusam sa najst spoj do centra, ulice su tu znacene v tomto modernom meste napr. SQS 707, je to celkom priehladne,mesto je rozdelene do zon: napr. zona hotelov, zona nakupnych centier, toto mesto ma len niekolko desatroci a každý vie, ze ma tvar podorysu lietadla, dal ho vybudovat prezident Juscelino Kubitchek v 50. rokoch, ked sa ocakaval obrovsky hospodarsky boom BR. Kubitchek mal rodicov z Ceskoslovenska.
Hlavny architekt bol Niemeyer, ktosi povedal, ze takto vyzeraju mesta vo vesmire… stavali ho len 4 roky. Dnes tu sidlia vsetci spravni uradnici,ministerstva, pre stat tu priamo pracuje 500 000 ludi, zije tu 2 miliony obyvatelov. Mne sa to zdalo nejako vela, uradnikov tu vsade citit , na kazdej ulici je niekolko xeroxov a tie ksichty jednoducho poznat vsade, na ulici, na letisku, vsade…. Uradnikov priam z oci bije korupcia, pozoroval som tych ludi na letisku asi 2 hodiny a z oci im srsi korupcia, videl som ako jedia, ako sa spravaju… nikde inde ani před Brasiliou ani po nej som takych ludi nevidel! Premavaju sa tu drahe auta… Byvam v malom penzione asi 10 minut peso do centra, jeho majitelka ja ako obycajne velmi prijemna, hned sa ma spyta, ci nehovorim po nemecky, na stole ma knihu pre samoukov, dcera sa vydala do Mnichova. Izby nemaju cisla ale mena statov, ja som byval v Belgicku.
Utorok 13.2.2007
Na obed odchadzam na letisko, letim do Curitibi s medzipristatim v Sao Paulo, vsatko je v pohode, v Curitibe najdem busovy terminal a o 22.00 pokracujem do FOZ DE IGUAZU, caka ma 10 hodinova cesta busom za 90 BR, ide sa ale nocou, takze sa dokonca aj vyspim. Vedla mna sedi chudy Japonec.
Streda 14.2.2007
Foz de Iguazu - Brazilia
Mestecko sa nachadza na spleti brazilsko-argentinsko-paraquajskych hranic. Najdem hotel, zatial moj NAJ… Prichadzam tam na zaklade Lonely planet, ale ceny akosi nesedia, hotel vyzera dost luxusne. Opytam sa mladeho recepcneho, ci ceny na stene platia, pozrel sa na mna a povedal, ze ano ale pre mna moze spravit inu cenu a potom na kalkulacke napisal 60 BR, na stene bola cena singlu 120 BR, ten hotel je ozaj vyborny, bazen, klima, nie som moc zvyknuty na také ale potesi …
Idem po obede kuknut brazilsku stranu vodopadov, idem busom, potom si kupite listok za asi 300 Sk a bus v ramci parku je zadara. Na brazilskej strane sa na tychto 350 vodopadov pozerate zdola… Neuveritelne scenerie dokonca som mal k tomu aj duhu. Vecer sa idem najest do restauracie v centra na terase kde od vedlajsieho stola zacujem nejaky znamy zvuk reci, zda sa mi to ako slovencina, tak sa zapocuvam a fakt! Cela restauracia je prazdna iba vedla sedia 2 manzelske pary a rozpravaju po slovensky, ozvem sa k nim a su tu s CK BUBO na zajazde po asi 8 krajinach Juznej Ameriky, zajtra odtialto letia do Ria a potom domov, celkom dobre pokecame, vzdavaju mi hold, ze cestujem sam…
Stvrtok 15.2.2007
Porto Iguazu - Argentina
Rano idem autobusom, mestkou dopravou cez argentinsku hranicu na argentinsku stranu vodopadov, tu sa na ne pozerate zhora… tazko povedat, co je krajsie, oba pohlady maju cosi do seba… Na busovom terminali pohladam zmenaren, prejdem však stredom terminalu, ktory je rieseny do tvaru velkeho "U", pocujem nejaky piskot no nevenujem mu pozornost ufff, to asi bude na mna, som tak v tretine nadvoria tak sa radsej vratim a posunkom ospravedlnim, neskor vidim jeden par turistov, ako na nich piskaju a piskaju a oni nic, prejdu az skoro na koniec kde dobehne k nim upachtena piskacka v unifome….
Busom sa dostanem ku Gatu do parku, tam po zakupeni listka pouzivate vlak, su tu aj telesne postihnuti turisti,svedci to o kulture tohto hrdeho naroda, Argentinci su trochu ini ako Brazilci, ale su inak tazko v pohode narod, nie su bohati, su hrdi a dobri, ohladuplni…
Stravim tu jeden další prijemny den v prirode.
K veceru sa vraciam cez hranicu spat do BR s 2 peciatkami v pase, uz mi tie peciatky aj chybaju, rad som ich zbieral predtym…, hranica nebol ziaden problem, ziadna byrokracia. Vecer idem na pizzu, vyberam ju podla spolocnych anglicko-slovenskyck-portugalskych slov, teraz som zvolil pizzu portugal, lebo jedalne listky su ozaj skoro vsade iba v portugalcine. Bola tak velka, ze som ju nedojedol, majitel a kuchar v jednej osobe sa sam prisiel opytat preco som ju nedojedol a ci mi ju moze zabalit… Ta pizza musela byt najmenej pre 2 osoby!
Piatok 16.2.200 Paraguaj
Paraguaj je najskaredejsia, najhorsia krajina na svete, aku som kedy navstivil! V zivote sa tam navratim a prosim vsetkych, aby tam nikdy nesli….! Netreba si ju ale mylit s prijemnym pobreznym Uruquajom, ktory je opak Paraguaja.
Rano o 9.00 odchadzam mestkym busom do paraguajskeho mestecka CIUDAD DE ESTE, cez most a cez rieku Parana. Vsetky cestopisy varuju kazdeho co len vojst do tejto bezcolnej zony, okolo mostu z oboch stran. Je tu milion motoriek s taxikarmi, predavaju tu vsetko… autobus na hranici nezastane, takze sa domnievam, ze je to taka obdoba EU. Na busovom nadrazi sa na mna vrhnu nadhanaci od busovych spolocnosti, prvy mi tvrdi, ze jeho bus ide o pol 4 poobede, teraz je 9,20 a dovtedy nic nejde, nezda sa mi to, kuknem a vidim hned 3 busy, ktoretu stoja pristavene do hlavneho mesta Asuncion.
Prvy klamar, o pol dna som ich uz prestal pocitat. Najdem bus, ktory ide o pol hodinu, nemam ich peniaze guarany, predavac vravi, ze mi preda listok aj za brazilske reale… Predal mi ho, nebol drahy ale asi v tom nejnevyhodnejsom kurze aky moze byt, potom som si este zamenil par drobnych na vodu a jedlo, zabudol mi dat tretinu vydavku, ked som sa vratil so zdvihnutym prstom, tak zacal hrat divadlo, ze zle pocital...
Asuncion
Mestskou dopravou idem najst nejaky hotel do centra, neviem kolko stoji listok , samozrejem neskor zistim, ze sofer v MHD mi tiez vydal o cosi menej, vsetci ti ludia sa mi nejako nezdaju, nemaju v sebe radost zo zivota ako BR a dobrotu ako Argentinci. Andrea by ich prirovnala k „borsukom“, su biely, zazeraju, je to velmi biela krajina, ale ASI PORIADNE ZDEGENEROVANA!
Centrum nie je… respektive nazyvaju nim par pomarancovnikov rastucich okolo niekolkych osarpanych budov, vsade su tu pobocky na posielanie penazi zo zahraniacia, hlavne Western Union, pravdepodobne som v juhoamerickom Albansku.
Hotel najdem ako tak, idem kupit listok do Buenos Aires, predava tam tie listky asi 30 spolocnosti, no odmietaju sa so mnou bavit, lebo nehovorim po spanielsky, snazim sa im napisat a povedat co chcem, ale odvracaju hlavy… jeden typ vyjde, idem dole zamenit peniaze, je tam asi 20 zmenarni, vsetki maju zly kurz, nakoniec jeden mladik mi napise na papier trochu lepsi kurz, tak to beriem, idem hore po listok a pocitam… a dal mi peniaze, ako v prepocte za zly kurz, celkom dobry trik, vela krat mu uz asi vysiel, toto ma uz ale poriadne naserie, nejde o tych par korun, ale o princip, hned na neho zacinam kricat slovo policia, tak mi hodi moje libry naspat na pult bez slova…..
Moji predavaci listku, ale boli fajn. Idem sa radsej najest, ale kde? Restauracie nie su, najdem dve a aj tie su zavrete (piatok vecer). Ich kioskom nedoverujem. Heureka, najdem nakupne centrum, je tu fast food a restauracia, podla jedalneho listka s mexickou kuchynou, vsetko osadenstvo ale pije len pivo, opytam sa casnicky zavola kuchara z kuchyne a on sa ma posunkami pyta, ci nechcem radsej zakusok z chladnicky… Nechce sa mu varit! Tak ma upozorni, ze ale budem cakat minimalne 25 minut, nevadi mi to… ale bolo to ozaj dobre, aj ked sa mu do toho nechcelo.…
Vraciam sa do svojho spinaveho hotela a idem radsej spat.
Sobota 17.2.2007
Rano idem na moje uz stereotypne tropicke ranajky, nemalo by ma nic prekvapit, lebo ozaj vsade v Juznej Amerike su rovnake, samozrejem okrem Paraquaja, tak som dostal dva male kusky asi 3 dnoveho peciva, kocku masla velku ako kocka cukru a jednu kavovu lyzicku neidentifikovatelneho lekvaru. Rozlomil som ten kus peciva napoly a odisel prec. Idem na zastavku a na busovy terminal, zastavim sa v bistre kde jeho predavacka sa na mna s odporom pozera, ale premoze sa a da mi dzus a sendvich..
Bus ide do Buenos Aires, ide vcas, je plny Paraguajcov, celkovo vychadza v rovnaku dobu asi 15 autobusov, rozmyslam preco vsetci idu do Buenos Aires? Hranica do Argentiny je blizko hlavneho mesta, stojime na hranici 6 hodin, sofer nam pusta videoklipy z 80 tich rokov a paraaguajske pesnicky o laske, tu istu videokazetu dokola 6 hodin, bus je ale dobry…
Kde sa preparacujeme k colnikom, musime vystupit z busu so vsetkym, ist k okienku k colnikovi, ked uvidel mna „gringa“ hned mu zablistali oci, s hladom listoval v mojom pase, a samozrejme nehovoril po anglicky , pytal sa kde mam vstupnu peciatku, vysvetlil som mu odkial som z Brazilie isiel a vedel dobre, ako to tam chodi, zavolal ma do vnutra miestnosti a povedal, ze nemozem dalej bez vstupnej peciatky, iba ak mu dam 100 dolarov alebo 50 euro, vravim, ze nemam, tak ma odporucil spat do Paraguaja, chvilu sa s nim hadam, pride mi aj sofer busu na pomoc a nic. Stiahne rolety a zacne sa mi vyhrazat, odidem von, idem sa opytat argentinskych colnikov co robit, nemozu mi pomoct je to iny stat…
Vraciam sa, pytam si od neho potvrdenie a protokol a chcem hovorit s jeho bossom. On je boss. Neda sa s nim pohnut, do ruky beria nejaky zosit s potvrdenkami, davam mu 40 libier a zacne ma sacat a tlacit von z miestnosti, kricim na neho nech mi da potvrdenku, tak este to zosilni, predtym však vravel mojmu soferovi nech ide prec, ze ja musim ostat tu. Idem sa rychlo opytat colnikov, ktori kontroluju batozinu a vravim co sa stalo, vsetci sa mi rehotali do tvare !
Rychlo prebehnem argentinske formality, tam ma colnici uz poznali, nadavam hlasno na Paraguaj, ten tucny idiot vysiel von z budky, tak som mu zakrical, ze je fucking shit a cely Paraquaj je bull shitt. Argentinski colnoci mi vsetci ukazuju jednotku a zmurkaju na mna a mlada colnicka mi dala pusu na lice. V buse som potom pocul tych Paraguajcov - spolucestujucich, ako sa bavia,ze : „…gringo…, …dolare..“ myslim, ze aj ti prosti ludia sa celkom tesili z mojho nestastia.
Ufff!! Stazovat sa asi v tejto skorumpovanej krajine nie je komu, ale skusim aspon napisat mail konzulovi v Londyne. (2.5.2007-stale som nic nenapisal) Po 20hodinach sme v Buenos Aires, akurat, ze moj ruksak smrdi cely od nafty a je od nej vlhky, posledny krat si pred busom zafakujem na Paraquaj a opat argentinsky policajt mi ukazuje vztyceny palec s usmevom, vidim, ze Paraguajci su "oblubeni" aj tu …
Zdroj/autor: Martin Kul
(text neprešiel jazykovou a textovou korektúrou)
Foto: autor
