NA CESTÁCH Za jazykom a zárobkom na Cyprus

Precestovala som kus sveta. Navštívila som takmer všetky svetadiely. Všetko len na dovolenke. Najdlhšie som bola v Austrálii. Všade sa mi páčilo. Všade to však trvalo veľmi krátko. Rozhodla som sa, že sa niekde zdržím dlhšie, aby som si užila leta, tepla, mora.

Do toho sa naskytla príležitosť ísť sa učiť anglicky a pri tom si zarábať na Cyprus. Neváhala som a hneď som sa prihlásila a za pár dní som vycestovala. Zarazilo ma, že som si musela kúpiť len jednosmernú letenku, obojsmerná nebola možná. Tak určila agentúra.

Na letisku nás čakala pracovníčka agentúry, ktorá nás hnala jak o závod a tak nás doviedla do ubytovne. Miesto štrnásti dní, ktoré sme sa mali učiť angličtinu, nás hneď zaviedli do hotelov, kde sme od rána pracovali a všetko v behu.

V priebehu štrnástich dní sme mali pár krát v odpoludňajších hodinách výuku angličtiny. My všetci sme však boli z práce tak vyšťavení, že sme ani nevládali počúvať a vnímať. Z tých mála vyučovacích hodín nám ešte zľavili, lebo videli, že sme úplne neschopní a pustili nás domov.

Môžem povedať že prednášajúca bola výborná, bolo však málo platné. My sme tam boli od začiatku na prácu ako otroci. Tak s nami zaobchádzali aj domáci aj naši z agentúry. Za celú dobu troch mesiacov som tam stretla len jednu Slovenku, ktorá bola v obchode a bola spokojná a ešte jedného muža, čo robil opravára. 

Ostatní všetci boli nespokojní s bývaním, s drinou a s neľudským zaobchádzaním. I keď náš majiteľ hotelu bol dobrý človek a jednal férove. Jeho podriadení však boli z iného súdka.

Ten pobyt mi dal zabrať, neľutovala som však, lebo byť tri mesiace pri teplom mori je pre nás vzácnosť. Keď som skončila prácu okolo l6:00 hod. som prešaltovala na voľný režim.  O l7:00 sme mali večeru, mohli sme sa najesť do popuku a čo sa nám páčilo.

Strava bola dobrá celý deň. A vo voľnom čase som šla k moru a kúpala som sa v teplučkej vode a slnila sa a čítala a fotografovala pri mori. Alebo som jazdila na bicykli po okolí a zoznamovala sa s ľuďmi z celého sveta. To bolo úžasné.

Najviac tam bolo Angličanov. Medzi nimi som mala najradšej jeden mladý černošský pár a tiež ďalšieho mladého černocha, ktorý varieval pre celú izbu a pri tom spieval a tancoval. Kamarátila so s mladými chlapcami, študentmi VŠ. S nimi som sa delila o jedlo. Ja som mala veľa.

Bolo smutné na ulici stretávať našich mladých ľudí, ktorí tak ako my, nemali spiatočnú letenku a nemali zamestnanie ani čo jesť a o letenke mohli len snívať. Ja som si na ňu zarobila, mimo toho som na ňu i mala, takže som mohla odísť, keď som odrobila povinný mesiac za výuku angličtiny.

Boli tam i takí, ktorým sa robiť nechcelo a kradli i medzi svojimi. Čo medzi domorodcami je pojem neznámi. Kradnutím sme sa zapísali my, Slováci, Poliaci, Maďari, Rusi. Tak tam o nás hovorili. Angličania ako všade nadmerným pitím alkoholu.

Opakujem znova, že som tam bola rada. To nádherné more, a teplo, to je to jediné, čo u nás nemáme. Nemáme ani tu exotickú prírodu, tie palmy, akácie, eukalypty, ale celkove naša príroda je krajšia, zelenšia, tiež voňavá borovicami a inými prírodnými vôňami.

Je i u nás dobre a krásne, len to more a teplo nám akosi nepridelili v takej miere. Dobre je, ako je.

• Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám. Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

Zdroj/autor: anna,drom