Papierová taška a lá Chanel

Príklady bezodného konzumného života už nevyvolávajú závistlivé povzdychnutia, ale posmešky.

Pred dvoma rokmi si jedna tridsaťtriročná žena tak napchala podkrovný byt značkovými topánkami, kabelkami a oblečením, že nebola schopná nájsť dvere.

Musela preto zavolať televízny štáb (vybavený mimochodom aj krompáčom), aby ju vypáčil z dusivej atmosféry luxusných výrobkov, zatiaľ čo sa celý proces vysielal v rámci jedného zo zábavných programov.

Tokijské dievčatá sa ale nejak baviť musia, čo sa premietlo do nového trendu sebavyjadrenia nosením papierových tašiek namiesto batohov či aktoviek. Aby ste si však nemysleli, že sú to len také bežné obyčajné tašky, s akými aj my chodievame nakupovať. Omyl! Tieto papierové tašky musia byť vybavené logom známych značiek. A čím viac známe a luxusnejšie, tým lepšie.

V štvrti Haradžuku (Harajuku), ktorá patrí medzi obľúbené miesta japonských tínedžerov, sa prechádza sedemnásťročná Ajaka Nogami s neforemnou papierovou taškou značky Prada. Vo vnútri má cvičebný úbor, plastovú fľašu s vitamínovým nápojom a obal na desiatu. "Bola mojej sestry," hovorí o taške. "Ale trochu sa pokrčila, a tak mi ju predala za 300 jenov (asi 2,25 €).

Ajaka má tiež nákupnú tašku obľúbenej dievčenskej značky Cecil McBee, ktorej hlavný butik je v slávnom nákupnom centre 109 v Šibuji. Tašku získala pred dvoma mesiacmi, keď si tu kúpila šaty a priliehavé čierne letné nohavice za peniaze, ktoré si zarobila na brigáde ako pokladníčka v obchode so zmiešaným tovarom.

"To je taška, ktorú si šetrím na víkendové schôdzky s priateľom," hovorí Ajaka a dodáva, že stále, keď sa s taškou vráti domov, starostlivo ju vyžehlí – na vnútornej strane, aby sa nespálilo logo. Až potom ju odloží. "Nakupovanie je pre mňa výnimočná udalosť," vysvetľuje. "Tá taška mi ju pripomína; ako som sa cítila, keď som si tie šaty kupovala, proste celý ten zážitok."

Tento trend nie je nový. Začiatkom 80. rokov minulého storočia japonskí tínedžeri nosievali veci do školy a športové úbory v nákupných taškách módnych značiek ako znak spoločenského postavenia – ukazovali tým, že si môžu dovoliť chodiť nakupovať do drahých butikov. V súčasnosti je syndróm papierových tašiek odlišný a podfarbený romantikou šetrenia. Dospelí i dospievajúci ich nosia čiastočne preto, aby si hýčkali spomienku na okamihy márnotratného utrácania a čiastočne v rámci trendu eko-tašiek, ktorý nabral na sile.

"Nemám rada eko-tašky," hovorí dvadsaťštyriročná Asami Haradaová, ktorá pracuje v kníhkupectve v Šibuji. "Záleží mi na životnom prostredí a na tom všetkom, ale nemám záujem propagovať samu seba ako milovníčku prírody." Alternatívou ekologickej tašky pre ňu je papierová taška z butiku Cecil McBee, v ktorej má taštičku so šminkami, krabičku cigariet, knihu na čítanie vo vlaku, časopis, malý uterák, plastovú fľašu s vodou a čokoládu.

Okrem toho nosí svoju preukážku do vlaku, peňaženku, mobil a vreckovky v menšej kabelke cez rameno. "Takto by mali ženy používať tašky," dodáva. "Cennosti v naozajstnej kabelke a všetko ostatné v papierovej taške." Základom je ale odmietať igelitové tašky ponúkané v obchodoch a nonšalantne vytiahnuť vlastnú papierovú, do ktorej sa uloží nákup.

Servírka Akiho Mizutaová, ktorej ťahá na tridsiatku, hovorí: "Myslím, že väčšina žien má vlastnú hierarchiu svojich papierových tašiek. Tie naozaj dobré sú na osobné veci, tie obyčajné na nosenie nákupov, tie pekné na balenie darčekov a podobne."

Papierové tašky už predstavujú trhový tovar a na internetových aukciách sa cena veľkej tašky značky Louis Vuitton môže vyšplhať až na 2 000 jenov (15 €). Papierová taška Cecil McBee, ktorá má výrazné logo často prevedené v zlate, sa predáva za 800 jenov (6 €).

Takže milé cestovateľky, z toho pre nás vyplýva, že ani keď si človek nemôže dovoliť nakupovať, to najlepšie, čo sa tomu približuje, je spomínať. A keď ani to nepomôže, tak aspoň predstierať, že sa nakupovalo (v podobe značkových papierových tašiek).

Zdroj/autor: čtk, janqa, drom

VIDEO Štvrť Haradžuku (Harajuku District,Tokio)