NA CESTÁCH Lyžiarska exotika v Maroku

Dedina v marockej časti pohoria Atlas každoročne víta afrických milovníkov zimných športov aj nadšencov zo sveta, ktorí si chcú vyskúšať lyžovanie na snehu blízko Sahary.

Východiskovým bodom pre výpravu do hôr, ktorých vrcholky sa vypínajú až do 4000 metrov, je Marakeš. Toto historické veľkomesto samo ponúka veľa lákadiel. Aj v zime je v ňom pod palmami príjemne teplo, cez deň okolo 20 stupňov. Dozrievajú pomaranče a kvitnú ruže.

Ak je pekne a jasno, sú zasnežené vrcholky Atlasu na dohľad. Do Ukaimidinu (Oukaimeden) je to autom 70 kilometrov, cesta po miestnych cestách zaberie približne dve hodiny. Počas nich sa dá pozorovať, ako sa príroda mení z vyprahnutej krajiny s palmami, olivovníkmi a argániami, cez lány opuncií až po skaliská, na ktorých sa objavuje prvý sneh.

V Ukaimidine, ktorý je s výškou 2650 metrov najvyššie položeným lyžiarskym strediskom v Afrike, leží sneh v priemere 100 až 120 dní. Lyžuje sa približne od polovice decembra do začiatku apríla. Aj uprostred sezóny sa ale môže stať, že zo zjazdovky vytŕčajú kamene,  preto je lepšie nechať vlastné lyže doma a spoľahnúť sa na jednu z miestnych požičovní. Tie sú prekvapujúco dobre vybavené, aj keď na carvingové oblúky radšej zabudnite.

Prijateľne sú upravené len spodné časti zjazdoviek, na ktorých sa učia lyžovať  Maročania a na niektorých sa sánkuje. Horná časť je najdlhšia, trojkilometrová trať snáď nikdy rolbou upravená nebola, je vhodná skôr pre milovníkov jazdy vo voľnom teréne. Rolby tu nie sú samozrejmosťou.

S cestou dolu z hornej stanice lanovky vo výške 3269 metrov pomôže niektorý z miestnych sprievodcov – inštruktorov. Zaplatiť si za ich služby nie je od veci – trasy sú zle označené, takže mnohí váhajú, kadiaľ sa majú pustiť  z príkreho svahu. Miestni vás navedú s  „marockým“ pokojom.

Už 43 rokov v Ukaimidine vedie lyžiarske kurzy Muhammad Binnání, ktorý bol jedným z prvých lyžiarov v marockej histórii. „Môj otec chodil do hôr na lov a v zime ma brával so sebou. Najskôr som sánkoval. Potom som videl lyžovať mladých Francúzov a chcel som to skúsiť. Prvú sezónu som stále padal,“ spomína dnes 62 ročný Binnání. Absolvoval množstvo kurzov, trénoval aj vo francúzskom Chamonix.  Bol prvým Maročanom, ktorý si kúpil carvingové lyže.

Pre európskych lyžiarov je pobyt v Ukaimidine exotickým návratom do minulosti. V stredisku je jedna dvojsedačková lanovka, ktorá bola postavená v roku 1963 a poslednú rekonštrukciu zažila pred 15 rokmi. Pre slabšie povahy je jazda ne nej adrenalínovým zážitkom. Pri nedostatku snehu je bežné, že sa na hornejstanici vyskakuje medzi kamene.

V prevádzke je aj šesť vlekov – s pomovými tanierikmi, ktoré majú takisto už niečo za sebou. Pri nasadaní je potrebné sa trochu sústrediť, pretože zariadenie s lyžiarom trhne tak, že to pekne pocítite aj na chrbtici. Usmievaví marockí vlekári si naviac vôbec nelámu hlavu nad tým, či je na po celej dĺžke svahu sneh...

Pre unavených lyžiarov sú pripravené miestne skibusy v podobe oslov. Samozrejme nie sú zadarmo – majiteľ zvieraťa si pokojne vypýta 50 dirhamov. Vyplatí sa preto vyjednávať, ako konieckoncov všade v Maroku.

Cestou do niektorého z hotelov, ktoré svoj vek takisto nezaprú, sa dá zastaviť v bistre Chez Juju. V ponuke majú marocké aj európske jedlá a rôzne nápoje vrátane alkolholických.  Lyžiati z cudziny oceňujú  hlavne pivo, aj keď nie je čapované, a v ponuke nájdete aj varené víno.

Maročania však dávajú prednosť silnému sladkému čaju.

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete. 

Zdroj/autor:  R. Marková, čtk, drom

VIDEO Lyžovanie v Ukaimidine