Fínsko

01.01.2019 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Fínska republika
Hlavné mesto: Helsinki
Rozloha: 338 424 km2
Počet obyvateľov: 5 520 535 (2018)
Štátne zriadenie: republika
Geografická poloha: severovýchodná Európa, na pobreží Baltického mora.
Časové pásmo: Slovensko +1 hod.
Ubytovanie: Pozrite si výhodné ubytovanie v Helsinkách.
Podnebie:

Fínsko je náročné na klimatické podmienky z hľadiska dlhotrvajúcej zimy (5 mesiacov) a krátkeho leta (jún - júl). Najchladenejším mesiacom je január (niekedy v Helsinkách cez deň - 28°C; priemerná zimná teplota – 5°C) a najteplejším mesiacom je vo všeobecnosti júl. Nie je zvláštnosťou, že v niektorých rokoch v letných mesiacoch nevystúpi teplota nad 20°C (štatistiky uvádzajú priemernú letnú teplotu okolo 22°C). Pre zimné mesiace je príznačná tma (šero) počas dňa (svetlo trvá len niekoľko hodín) a pre letné mesiace naopak „biele noci“. Niektorí ľudia (najčastejšie deti), môžu mať preto problémy so zaspávaním.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V HELSINKÁCH

Mena: euro (EUR)
Jazyky: fínčina a švédčina
Správne členenie: kraje Stredofínsky, Západofínsky, Východofínsky, kraj Oulu, kraj Lappi a 12 provincií
Národnost. zloženie: Fíni (93 %), Švédi, Rusi, Laponci
Náboženstvo: Luteráni (70%), bez vierovyznania (20%), pravoslávni, jehovisti a iné
Diplomatické zast.:

Veľvyslanectvo Fínska v SR
Palisády 29, 811 06 Bratislava [ukáž na mape]
Tel: +421 2 5980 5111, Fax: +421 2 5980 5120
E-mail: sanomat.brt@formin.fi

Veľvyslanectvo SR v Helsinkách
Embassy of the Slovak Republic*
Vähäniityntie 5, 00-570 Helsinki (Helsinky), Fínsko (Finland)
Telefón: +358 968 117 810, +358 503 017 441 (pohotovostné číslo)
Fax: +358 9 6811 7820
E-mail: emb.helsinki@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/helsinki

Víza a doklady: Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Pôvodní obyvatelia Laponci boli od 2. stor. stále viac vytláčaní na sever ugrofínskymi kmeňmi, od 9. stor. čelili nájazdom vikingov, v 12. storočí sa krajina dostala pod švédsku nadvládu. V r. 1397 – 1523 bolo Fínsko ako súčasť Švédska členom kalmárskej únie, po napoleonských vojnách bolo v r. 1809 prakticky celé územie Fínska pripojené k Rusku, s postavením autonómneho veľkovojvodstva s ruským cárom ako oficiálnou hlavou štátu. V 19. storočí vývoj krajiny poznamenala vlna národného obrodenia, ale samostatnosť mohlo Fínsko získať až pádom cárskeho Ruska po boľševickej revolúcii. Krátko potom – 6. decembra 1917 – vyhlásili Fíni nezávislosť. (Tento deň je štátnym sviatkom ako Deň nezávislosti).

Sovietsky zväz si však začal roku 1939 nárokovať časť fínskeho územia (Karéliu). Fíni sa nevzdali, preto im vyhlásil ZSSR vojnu (Čudná vojna). Fínsko bolo r. 1940 porazené a Karélia pripadla ZSSR. Keď nacistiské Nemecko r. 1941 napadlo Sovietsky zväz, Fíni získali Karéliu späť. Podľa mierovej zmluvy po r. 1945 bola Karélia pridelená ZSSR, ktorý získal aj vojenskú základňu Porkkala. V nasledujúcich rokoch sa vzťahy medzi oboma štátmi normalizovali. V r. 1955 Sovieti Porkkalu opustili. Fínsko si dlho udržiavalo neutralitu a malo tesné ekonomické väzby na Sovietsky zväz. Ako člen EU bolo Fínsko jediným severským štátom, ktorý zaviedol euro pri jeho iniciácii v r. 1999.

Bezpečnost. riziká: V porovnaní s inými európskymi krajinami je Fínsko bezpečnou krajinou. V rámci EÚ je na druhom mieste s najnižšou kriminalitou. V okolí Helsínk však kriminalita postupne stúpa. Vreckové krádeže boli v minulosti zriedkavé, no v súčasnosti sa situácia začína meniť - najmä v rušných turistických letných mesiacoch. V reštauráciách nikdy nenechávajte telefón, počítač, tablet, kľúče či peňaženku bez dozoru. Vo Fínsku sa objavili prípady, kedy zlodeji využili príležitosť na hotelových raňajkách ponúkaných formou bufetu, kde ľudia často nechávajú na niekoľko minút svoje cennosti nestrážené.

Zdravotnícvo: Je na vysokej úrovni. Veľmi dobre fungujú súkromné i štátne zdravotnícke zariadenia. Oba typy poskytujú ošetrenie za poplatok. Ceny lekárskych úkonov sa pohybujú od 35 eur (návšteva u praktického lekára) do 65 eur (návšteva u špecialistu). Lieky a liečivá pre osobnú potrebu si môže občan SR doviezť maximálne na dobu 3 mesiacov.

Internet (.fi):  www.visitfinland.com

Komunikácia:  T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Doprava

Sloboda vízovej povinnosti sa vzťahuje len na štátnych príslušníkov schengenského priestoru a štátnych príslušníkov krajín s dohodou o vízovej slobode. Víza sa nemôžu vydávať na hraniciach alebo pri vstupe do krajiny, ale musia byť uplatnené najmenej 15 dní vopred na fínskom veľvyslanectve alebo u iného plnohodnotného zástupcu krajiny. Vízový poplatok je 35 až 70 EUR (aj keď je žiadosť o vízum zamietnutá) a je nutné predložiť fotografia, pas, cestovné poistenie a preukázať dostatok finančných prostriedkov – momentálne stanovené na 30 EUR/deň.

Autom: Fínsko disponuje približne 80 000 kilometrami asfaltových ciest, pričom je väčšina v perfektnom stave. Povolená rýchlosť: 50 km/h v obci, 80 km/h mimo obce a na rýchlostnej ceste a 120 km/h na diaľnici. Pri jazde treba byť opatrný, pretože v krajine je pri cestách veľa losov, jeleňov a sobov. Na niektorých úsekoch pred lesnou zverou varujú dopravné značky. Dopravné predpisy sú podobné ako na Slovensku. Fínski vodiči ich úzkostlivo dodržiavajú a preto sa tam jazdí pohodlne a bezpečne. Pri dopravných priestupkoch sú pokuty na naše pomery vysoké, závisia však aj od výšky mzdy pokutovaného.

Pokiaľ cestujete autom do Fínska zo Slovenska, tak sa možno krátkemu prejazdu Ruskom vyhnúť inou trasou, priamo z Poľska do Litvy. Pri vzdialenosť vyše 1800 km, treba rátať minimálne s 25 hodinami jazdy. Možno cestovať aj cez Poľsko, trajektom do Švédska, švédskymi autostrádami do Štokholmu, potom zasa trajektom do Fínska, a pokračovať pohodlnou cestou do Helsínk.

Autobus: Autobusy sú najlacnejšou, ale aj najpomalšou a najmenej pohodlnou formou cestovania do Fínska. Priame linky zo Slovenska navyše neexistujú, preto musíte rátať s prestupmi. Pravidelné autobusy premávajú medzi Petrohradom, Vyborgom a hlavnými južnými fínskymi mestami, ako sú Helsinki, Lappeenranta a Jyväskylä,  až na západ do Turku. Linka Helsinki - St. Petersburg napríklad premáva až trikrát denne a stojí 38 EUR. Využiť môžete tiež autobus premávajúci zo severného Švédska alebo Nórska. Sieť autobusových liniek priamo v krajine je hustá, vedie aj do najzapadnutejších regiónov a dediniek. V Laponsku je to často jediný možný spôsob hromadnej dopravy

Lodná doprava: Jeden z najlepších spôsobov, ako cestovať do a z Fínska, je po mori. Oplatia sa najmä cesty loďami z Estónska a zo Švédska, ktoré sú viac-menej viacpodlažnými plávajúcimi obchodnými domami s nízkymi cenami alkoholu. Spiatočný výlet do Tallinnu vrátane kabíny pre až štyroch ľudí môže stáť 50 EUR. Navyše, ak cestujete spoločnosťou Inter Rail, môžete získať 50% z ceny palubného letenka.

Vlaková: Vlaková doprava je pomerne lacná a rýchla. Poskytujú ju najmú spoločnosť VR a ruské železnice, ktoré prevádzkujú služby medzi Petrohradom a Helsinkami, so zastávkami vo Viborgu, Kouvola a Lahti. Hraničné kontroly sa vykonávajú priamo vo vlaku po ceste, aby sa tak zabránilo následnému meškaniu vlakov. Vlak na tejto trase premáva štyrikrát denne v oboch smeroch a ceny sa pohybujú od 30 EUR do 80 EUR v závislosti od konkrétneho času odchodu. Vlaková doprava je najhustejšia na juhu Fínska a naopak, najmenej tratí je na severe - najmä v Laponsku. V expresných vlakoch je dobré mať miestenku. Pokiaľ cestujete zo Slovenska, máte na výber dve trasy, avšak obe s viacerými prestupmi. Prvá je na trase cez Poľsko, Bielorusko alebo Ukrajinu, s prestupom na Sankt Peterburg a tam prestúpiť na vlak do Helsínk; druhá cez Prahu, Berlín, Kodaň, Štokholm, trajektom do Turku a odtiaľ do Helsínk.).

Letecká: Hlavným medzinárodným leteckým uzlom Fínska je letisko Helsinki-Vantaa, nachádzajúce sa 20 kilometrov od centra Helsiniek. Sídlo tu majú spoločnosti Finnair, SAS, Flybe a Norwegian Air Shuttle, ktoré ponúkajú vnútroštátne ale aj medzinárodné lety. Na letisko Helsinki-Vantaa, ktoré bolo pôvodne postavené na podporu olympijských hier v roku 1952, lieta aj približne 30 zahraničných leteckých spoločností. Pokiaľ hľadáte priame spojenie, letieť sa dá do Helsiniek z Viedne, pričom dĺžka letu trvá asi 2 hodiny. Letieť sa dá priamo aj z Prahy a Budapešti. Okrem Helsiniek sa lieta sa aj do ďalších, 23 vnútrozemských letísk, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené po celej krajine.

Musíte vidieť

Hlavné mesto Helsinki založil kráľ Gustáv Vasa ako obchodné centrum. Voľnému prístupu po mori kedysi bránila pevnosť Suomenlinna, rozkladajúca sa na niekoľkých ostrovoch na juhu metropoly; dnes je, aj kvôli krásnemu výhľadu na more, vyhľadávaným cieľom turistov. Historickým centrom je neoklasicistické Námestie senátu s katedrálou, kde sa konajú výstavy, prehliadky a koncerty. Na námestí je budova parlamentu. Vplyv staroruskej architektúry vidno na Uspenskej katedrále. Pekný výhľad na hlavné mesto je zo 72 metrov vysokej veže neďaleko olympijského štadióna, postaveného pred olympiádou v r. 1940. Modernú architektúru reprezentuje niekoľko pozoruhodných budov v štýle Art Nouveau, kongresová hala Finlandia a kostol Temppeliaukio – Skalný chrám, vytesaný v tvrdej skale, kde sa okrem bohoslužieb konajú aj koncerty. V meste je mnoho múzeí: národné, vojenské, športové, či múzeum úžitkového umenia. Ateneum sústreďuje umelecké zbierky prevažne z 19. storočia. Každoročne sa v Helsinkách konajú desiatky výstav najmä v Design centre Finland, Umeleckej výstavnej hale alebo Veľtržnom stredisku. V hlavnom meste si možno kúpiť tzv. Helsinki Card, ktorá na 1 až 3 dni poslúži ako voľný lístok na MHD, bezplatná vstupenka do múzeí a ako doklad, vďaka ktorému získate zľavy v divadlách a reštauráciách.

Druhým najväčším mestom Fínska je Tampere založené v druhej polovici 18. storočia. Medzi pamiatky patrí napríklad Dóm s hodnotnými stropovými freskami zo začiatku 20. storočia alebo Alexandrov kostol. Kostol Kaleva je zaujímavý najmä tým, že sa nachádza na skalnom pahorku a má pôdorys ryby. Ortodoxný kostol Alexandra Nevského je známy vďaka novobyzantskému štýlu a veži s deviatimi zvonmi, vrátane najväčšieho fínskeho zvona, ktorý má hmotnosť 4,8 tony. V krajskom múzeu nájdete ukážky ručných prác a gobelínov, v štvrti Amury stoja pôvodné drevené domy.

Mesto Turku bolo prvým hlavným mestom Fínska, a je pravdepodobne aj historicky najstarším mestom krajiny. Obdivovať tu možno jednu z mála zachovaných častí mesta z 18. storočia s drevenými domami, katedrálu z 13. storočia a hrad, založený v r. 1280.

Významným cieľom turistov je metropola Laponska Rovaniemi na polárnom kruhu s Laponským krajským múzeom a Laponským loveckým múzeom. Na ceste, križujúcej polárny kruh, možno dostať certifikát, že ste ho prekročili; je tu aj poštový úrad s príležitostnými pečiatkami a veľký predaj suvenírov. V Laponsku sa neodporúča pohyb vo voľnej prírode mimo turisticky vyznačených ciest bez kvalifikovaného sprievodcu.

V Baltickom mori leží súostrovie Ahvenanmaa (Alandy), ktoré tvorí 6 757 ostrovov a útesov. Na ostrovoch žije asi 29 tisíc ľudí, väčšina z nich na Maarianhamina, najväčšom ostrove. Živia sa najmä rybolovom a službami turistom, pretože súostrovie je významným rekreačným strediskom pre Fínov.

Fínsko je rybárskym rajom, najmä koncom leta sa sem schádzajú rybári z celého sveta. Milovník sauny by mal skúsiť, ako vyzerá pravá fínska sauna v krajine, kde sa zrodila. Mnohí turisti sem prichádzajú zďaleka zažiť dlhé biele noci s polnočným slnkom. Sú čarovné aj v Helsinkách, nezabudnuteľné sú však na severe, v prírode. Uvidieť možno aj polárnu žiaru. Juhannus, prvý letný deň sa v krajine slávi ako najdlhší deň roka. Je to skutočná masová ľudová oslava, ktorá vyláka do prírody celý národ. Nádherné zážitky má turista z pobytu v panenskej prírode, v lete i v zime, a z meniacej sa scenérie krajiny tisícich jazier. Celú južnú časť krajiny zaberá Fínska jazerná plošina, kde vodná plocha tvorí až 25% územia.




Pondelok, 3. október. 2022. Meniny má Stela.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa