DOMA Kováčske vyhne

2008-10-16 14:00:00 | | |

Vyhňa Moldava nad Bodvou

SLOVENSKO - Kováčske vyhne nazývané aj šmikne alebo kuzne patrili popri mlynoch k najrozšírenejším tradičným výrobným zariadeniam vo vidieckom prostredí u nás.

predošlé

nasledujúce

Kováč vo vyhni vyrábal a opravoval rôzne nástroje a náradie pre roľníkov i drevorubačov, okúval vozy a podkúval kone, prípadne voly. Vyhne stáli obyčajne na prístupovej ceste do obce, niekedy aj v strede na námestí či rínku. Stavebný materiál vychádzal rovnako ako pri ľudovej architektúre z miestnych zdrojov, v karpatskej oblasti boli z dreva, zrubovej konštrukcie, v nížinných oblastiach murované z hliny, kameňa alebo tehál. Mali štvorcový, resp. štvoruholníkový pôdorys, s predsunutou strieškou pred vstupom na dvoch stĺpoch na podkúvanie dobytka.

Zariadenie vyhne tvorilo ohnisko s murovaným komínom v zadnom rohu stavby a hneď vedľa ohniska boli ručne ťahané mechy. V blízkosti ohniska sa nachádzala nákova na drevenom kláte, po stenách bolo v pevnom poriadku povešané kováčske náradie a množstvo nástrojov. Na bočnej stene bývalo aj malé okno, pod ním sa nachádzal pracovný stôl so zverákom a vŕtačkou.

Kováčska vyhňa v Moldave nad Bodvou je typom prícestnej vyhne postavenej z kameňa v roku 1850. Má predsunuté podstrešie a valbovú strechu pod škridlou. Vyhňa je súčasťou kováčskeho dvora s domom a hospodárskymi stavbami. Ide o dvojohniskovú vyhňu s otvoreným komínom, mechmi na ručný i nožný pohon, nákovou, kováčskym stolom, „ponkom“ a kováčskym náradím. Vyhňa je expozíciou technického múzea v Košiciach.

Podobný charakter má aj kováčska vyhňa z roku 1918 v Košiciach - Krásna, ako aj „kuzne“ v oblasti Spiša (Spišské Vlachy, Spišské Tomášovce). Stále je funkčná kováčska vyhňa v Poľanovciach z konca 19. storočia. Sedlová strecha je krytá šindľom, na drevených stĺpoch je kryté podstrešie na podkúvanie koní. Vnútorné vybavenie je kompletne zachované.

Trochu iné znaky majú kováčske vyhne na Horehroní. Nazývajú sa šmikne. Ide o jednopriestorové zrubové stavby so sedlovou, príp. i valbovou strechou kryté šindľom. V rohu vpravo od vstupu je murované ohnisko s mechmi a pred ním nákova. Pred vstupom je pod predĺženou strechou na drevených stĺpoch tzv. škola na podkúvanie volov – „jaremnica“, drevená klietka, v ktorej spútali pri podkúvaní vola, prípadne aj spurného koňa. Pri šmikni býval aj sklad dreveného uhlia – „uhľáreň“. Takáto vyhňa stojí napríklad v Jasení (Kordíková šmikňa z roku 1830). Niekoľko ich stálo ešte v druhej polovici 20. storočia aj v Čiernom Balogu a v jeho okolí.

Podobné, teda zrubové kováčske vyhne stavali aj na Orave, napríklad Klimkova vyhňa pri potoku v Habovke, vo Vlachoch v strede dediny, v Zázrivej, kde sa kováči špecializovali na výrobu zvoncov – „špiežovcov“. Popri samotne stojacich obecných vyhniach sa vyskytovali aj súkromné vyhne postavené pod jednou strechou s obytným domom kováča (Bátovce, Sokolce a ďalšie). Kováčske vyhne boli premiestnené aj do našich múzeí – skanzenov. (...)

Viac si môžete prečítať v knihe Mlynka, L., Haberlandová, K.: Technické pamiatky. Dajama 2007.

Zdroj/autor: Dajama, Technicke pamiatky, drom

Zdieľať článok na Facebooku