NA CESTÁCH Tarangire

Jeho rozloha je 2850 km² a bol založený v roku 1970. Nachádza sa iba dve hodiny cesty autom z Arushe a máte ho po ceste do Ngorongoro a Serengeti. Je pomenovaný podľa rieky Tarangire, ktorá ním tečie. V období dažďov sa mení na dravý vodný živel, ale v období sucha sa zmení na malý potok, miestami iba na potôčik.

Žije tu množstvo slonov, hádam najpočetnejšia populácia v Tanzánii, ktoré sa prechádzajú po buši, vo veľkých rodinách od najmenšieho po najväčšieho, dôstojným krokom, nikam sa neponáhľajúc, lebo vedia, že nie je kam. Keď je slnko najvyššie, hľadajú tieň pod veľkými dáždnikovými stromami alebo baobabom a čakajú na to, kým slnko klesne a oni budú môcť pokračovať v kŕmení.

Dospelý slon zožerie asi 225 kilogramov denne a vypije asi 190 litrov vody, pričom sám váži od 7 do 10 ton. Slony dokážu denne prejsť desiatky kilometrov za potravou a vodou, sú vytrvalé a v zásade nemajú prirodzených nepriateľov. Dožívajú sa až 70 rokov. Slonie mláďatá sú vždy chránené dospelými jedincami z rodiny, pričom vodcom je vždy najstaršia samica. Oveľa viac než slonice s mláďatami sú nebezpečné staré samce – samotári. Vedia sa rýchlo rozzúriť, pričom majú strašne veľkú silu a napriek svojej veľkosti vedia prekvapiť svojou rýchlosťou..

V Tarangire môžete vidieť takmer všetky druhy kopytníkov – od stád byvolov kaferských, rôznych antilop, byvolca modrého, vodušiek a pakoňov až po zebry. Tiež tu žijú psy škvrtnité, ktoré majú fantastický čuch a pach krvi zacítia na kilometre ďaleko. Sú také škaredé, až sú krásne. Našťastie sme ich nezažili „v akcii“, ale ako sa traja súrodenci spolu jašia a predvádzajú. Boli naozaj rozkošné, no nechcela by som im byť vydaná napospas v savane.

Gráciou očaria nádherné žirafy, ktoré sú ale omnoho tmavšie, než ich kolegyne v Serengeti. Rovnako ich kresba je odlišná od žiráf, ktoré sa hojne  vyskytujú v iných národných parkoch. Keďže sa tu hojne vyskytujú akáciové kríky, ich kresba sa im podobá a ak stoja za kríkom, je ťažké rozoznať, čo je žirafa a čo tŕne.

Charakter krajiny je odlišný od Serengeti. Nájdete tu síce časť, ktorá sa nazýva Malé Serengeti, kde prevažuje rovná trávnatá pláň, ale charakteristickým pre Tarangire sú mierna zvlnená krajiny s kopčekmi porastenými nízkymi stromami alebo trávnaté pláne s obrovskými baobabmi. V období sucha sú baobaby bez listov a vyzerajú ako mŕtve stromy, avšak zdanie klame.

V období dažďov znova zazelenajú v plnej sile. Masajovia im za toto správanie pripisujú magické vlastnosti, ba dokonca svojich mŕtvych v niektorých častiach nepochovávajú, ale vkladajú do dutých baobabov. Volajú ich „stromy hore dnom“. Tiež tu rastú „klobásové“ stromy, v angličtine sausage tree, ktorý dostal toto pomenovanie podľa tvaru svojich plodov - veľké klobásy zavesené na šnúrkach visiace z konárov. Masajovia z týchto plodov vyrábajú liek na bolesť žalúdka.

Tiež tu žijú termity a ich vysoké termitiská sú porozhadzované po celej buši. Na termitiskách je najlepšie vidieť, že pôda v Tarangire má farbu tehly, je červená až hnedá, čo spôsobuje vysoký obsah železa v pôde. A ak stretnete v buši červeného slona, vidíte dobre – sloník sa vyváľal v prachu a tak sa zafarbil na červeno.

Počas štyroch dva a pol hodinových výjazdov do parku sa nám podarilo vidieť množstvo zvierat, no super zážitkom bolo pozorovanie hostiny levej svorky. Podarilo sa im uloviť byvola, predpokladali sme, že išlo o starší kus. To s akou dôslednosťou sa pustili do diela, bolo fantastické. Svorka mala asi 15 členov vrátane niekoľkých mladých levov.

Žrali v prestávkach a na striedačku, každému sa ušlo. Najskôr sa pustili do vnútorností a postupne sa prepracovali až k mäsu. Na okolitých stromoch už počas hostiny trpezlivo čakali supy, ktoré sa pustili do diela po levoch. Na miesto sme sa išli pozrieť na druhý deň popoludní – zo statného byvola zostala iba obielená kostra. Tá sa časom premení na prach a kolobeh života sa uzavrie, zákony prírody platia všade...

Zdroj/autor: Simba Safari, K.Serinová, drom

VIDEO Národný park Tarangire