NA CESTÁCH Vtedy v Brixtone

Existencia nadprirodzených bytostí je mase ignorantov, ktorá chce čo najskôr vyliezť z metra, v tejto chvíli celkom ukradnutá. Nakoniec tam ostanete stáť jedine vy, v ľahšej forme úvodného kultúrneho šoku, ktorý na vás po prvých sekundách doľahne. Aj takto to môže vyzerať v Brixtone.

Na juhozápade,v (ne)bezpečnej vzdialenosti od „preturistovaného“ Trafalgarského námestia s kamerami a pohľadnicami večne živej lady Di, sa totiž dá skúsiť Londýn, ktorý v katalógoch cestovných kancelárií nenalistujete. Môžete si tam zaskákať na koncerte vo vypredanej Brixtonskej akadémii, navštíviť známy trh s exotickým ovocím, rovnako ako si gratulovať, ak vás na ulici len okradnú, prípadne si v britkom britskom duchu pokonverzovať s expertom, ktorý sa vám za bieleho dňa vláme rovno do izby.

Pred hlučnými obchodmi s vinylmi míňate vášnivo diskutujúcich raperov, zatiaľ čo v bizarných kaderníctvach vznikajú na hlavách ich partneriek neuveriteľné výtvory a v kočíkoch odfukujú drobci s najkrajšími očami na svete. Všetci tam trávia bežnú každodennosť a tvoria pestrú, rôznofarebne zmixovanú masu, ktorá tomuto kúsku zeme dodáva neuveriteľne silnú atmosféru. Politicky korektný multikulturalizmus, ak chcete, ale v praxi.

Dôležité je tiež, za akým účelom sa tam vyberiete. Počas mojej návštevy spred piatich rokov sa napríklad do Brixtonu chodilo hlavne tancovať. Tanečných klubov tam bolo veľa a hralo sa v nich všetko v tej dobe progresívne. Hoci dokonalé zmapovanie celej scény nie je v silách bežného turistu, niektoré miesta sa nedajú nezapamätať.

Povedzme taký Mass; hoci sídli v nefalšovanom kostole sv. Matúša a dnu sa s osvedčeným „Pán Boh zaplať“ dostať nedá, elektronicky orientovaným ovečkám to nebráni, aby si sem na pravidelné parties zvesela chodili odpúšťať hriechy. Okrem hopsania sa vo veľkom štýle realizujú aj iné sociálne aktivity.

Stačí napríklad, ak sa tam objaví slečna, ktorá aspoň na povrchný pohľad nevyzerá anglicky a o zábavu je postarané. Okrem ponúk na sobáš sú stabilnou súčasťou „baliaceho“ repertoáru aj vety typu „Vezmem ťa na Jamajku honey, ale najprv poď ku mne domov!“ alebo „Honey, máš inteligentné oči - musíš byť určite z Ruska!“

Mass, Fridge, Bugbar a iné príbuzné miesta. Aby ale bolo jasné: o ilúzie sa dá prísť všade na svete. Mne sa tak stalo počas jedného večera, keď v obľúbenom klube Dogstar DJ s výrazným predkusom servíroval najobohranejšie hity dávnych vekov, len tak pre ilustráciu – Boney M, Heaven 17, Madonna, ABBA ...

Kreatúry natiahnuté v latexoch, s trvalými na hlavách a krikľavými kruhmi v ušiach vyskakovali, ujúkali a o dušu bliakali texty všetkých pesničiek. Keď sa ozvali 2 Unlimited a ich No limit, moje pochybnosti, či som v Londýne a píše sa 21. storočie, zahnal istý tancom upachtený mladík radou: „Ruky hore, je nedeľa!“ Neskôr mi bolo vysvetlené, že Brixton ne Brixton, hip - hop nehip - hop, koncom týždňa sa tu masovo slávi návrat do minulosti. Povestná čerešňa sa však dostavila až na úplný záver: zapnuté svetlá, Patrick Swayze a ústredná melódia z filmu Hriešny tanec, romantické páriky. Keď nechápavo stojím uprostred tej lepkavosti, situáciu zachraňuje istý situácie znalý domorodec povzneseným mykaním ramien: „It´s fucking kind of stuff, you know what I mean?!“

Tak si treba vybrať. Toto je tiež Brixton: záhadný aj lákavý, otvorený aj neprístupný, starý známy, a vždy nanovo prekvapujúci.

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

Zdroj/autor:klip,drom