NA CESTÁCH Iný Egypt

Prišli sme, usadili nás a ponúkli nám konzultáciu, niekoľko časopisov, s ktorých sme si vybrali práve tú, ktorá nás akosi najviac upútala...

Výber bol jednoznačný pre štát Egypt a tak to nebolo až tak zložité. Zajednali sme si termín, odlet, hotel a už nám zostávalo sa len tešiť na našu prvú spoločnú dovolenku. Tých päť mesiacov ubehlo príliš rýchlo, ani sme sa nenazdali a čakali sme na letisku. Odchádzali sme zo Slovenska, v ktorom sa teplota vzduchu pohybovala okolo 20-23°C. Pomerne chladné, zamračené počasie, ale nálada cez to všetko bola veľmi pozitívna.

Lietadlom sme leteli prvý raz, o to začali naše zážitky skôr (už pri štarte) a boli veľmi intenzívne, plné šťastia a zároveň i strachu. Cesta trvala akýchsi päť hodín, čo sme si ani neuvedomili a vystupovali sme v štáte, v ktorom podnebie bolo okolo cca. 40°C. Bola to riadna zmena, odchádzať so svetríkmi a pristáť na horúcej zemi. Po všetkých kontrolách sme prišli na hotel, bol prekrásny, celé mesto bolo nádherné a to sme videli len zovňajšok. Okrem výletov ktoré sme chceli absolvovať sme vôbec nevedeli, čo nás čaká. Ubytovali sme sa (izba bola pekná, ale maličká) a išli sa najesť...

Tu začína naše prvé spoločné dobrodružstvo

Večer na pláži, sme započuli krásnu hudbu niesť sa ponad vĺn mora, bola taká príjemná pre šepot uší, že sme zodvihli naše unavené telá a šli za tým hlasom. V areáli hotela bola disko, nebolo to nič tradičné, ba práve naopak. Domáci ľudia? Hej, tmaví, opálení muži hrali na rôzne nástroje a zahalené ženy v rôznych pestrofarebných šatkách im do toho tancovali. Vlnili sa ako to more a ich telo vydávalo cingot rolničiek, ktorými boli ovešané. Odrazu tam bolo veľa sa zabávajúcich ľudí a príjemná atmosféra tancu, sprevádzaná originálnou hudbou. Bavili sme sa takmer do úsvitu.

Na ďalší deň poobede sme sa vybrali pozrieť do mesta lebo slnko bolo príliš horúce. No musím povedať, že mesto bolo pekné, i keď malo svoje nedostatky. Čo nás najviac zarazilo, že medzi hotelmi bol pekný stavebný pľac (napr. pre ďalší hotel) a oni tam mali namiesto toho skládku. Hrozný pohľad pre oči uprostred bývania. Na druhú stranu sme boli prekvapení ich pohostinnosťou, ak sme sa zastavili pozrieť v obchode rýchlo si nás usadili a ponúkli nám čaj z kvetov.

Takto sme čo to nakúpili, zoznámili sa, dozvedeli sa o ich kultúre a zvykoch... Bolo to milé, i keď sme vedeli, že sme pre nich len turisti s prínosom peňazí.

Ďalší deň sme včasne ráno vyrazili do hlavného mesta Káhira. Naša púť smerovala dlhou opustenou, ale miestami riadne učesanou púšťou. Cestovali sme autobusom v kolónach idúcich za sebou, sprevádzaní vojenským komandom. Bol to zážitok plný strachu s toľkého vojska, zbraní a atmosféry. Príchodom do mesta sme smerovali priamo k pyramídam. Úžasná architektúra, pretrvávajúca po dnes, na ktorú stojí za to ísť sa pozrieť. Strávili sme tam obed s výhľadom na skvost Egypta a odtiaľ sme sa pobrali do najznámejšej galérie obrazov. Tu nám ukázali a priamo sme si vyskúšali výrobu papyrusu. Čo povedať, že používajú skvostné farby na maľovanie obrazov.

Odtiaľto nás zaviedli do najväčšej parfumérie v meste, tuná nám vysvetlili históriu parfumov (od rastu kvetov, cez zber a z nich ťažbu potrebnú pre výrobu). Niečo málo sme si kúpili, lebo cenovo to nebolo najlacnejšie, ale tá vôňa stála za to. Tu sme sa dozvedeli, ako vznikli najznámejšie a najpredávanejšie značkové parfumy, že ich pôvod siaha až do Egypta by nik z nás nepovedal. Z tohto mesta plného nie len ľudí, ale i smogu sme sa vrátili na hotel, unavení a zrelí len do postele. Nasledovný deň sme preležali na slniečku pod dáždnikmi a strávili ho iba kúpaním, opaľovaním, hrami ...

Takto nám tam plynuli dni plné každodenných zážitkov, vyvrcholilo to plavbou na lodi a príchodom na ostrov (zvaný Ostrov lásky). Toto bol náš posledný výlet a bol najkrajší. Potápali sme sa pri korálových útesoch a nikdy by som si nepomyslela, že i ja vo svojom živote uvidím takú nádheru na vlastné oči. Toľko rýb rôznych veľkostí a farieb, korále, rastliny, no prekrásne. Kúpanie pri pláži a aj samotná pláž boli taktiež neskutočné. To všetko som dovtedy videla len v televízii a zrazu to bola skutočnosť.

Takto sme strávili našu dovolenku, na ktorú budem navždy spomínať. Prílet na Slovensko bol opäť chladný a my sme sa nechtiac museli zaradiť do každodenného života, ktorý sme mali možnosť opustiť aspoň na zopár rozprávkových dní. Som šťastná za možnosť žiť a dúfam, že vás tých niekoľko riadkov zahrialo...

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám ... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.