NA CESTÁCH Leto láka, postavme si snehuliaka

Na oblohe hrozivé mraky, predzvesť hotovej pohromy, kdeže slnečné Bulharsko. Nálada našej štvorčlennej dovolenkovej dámskej partie úplne rozdielnych vekových kategórií bola rozpačitá, k čomu prispela aj situácia pred odletom. Neružový začiatok, avšak ...

Priateľka Evička zisťovala v deň odletu, či lietadlo skutočne letí 17,30 hod. Vraj taký odlet neevidujú. Nastal chaos, telefonáty na informácie, medzi sebou, no bomba. Planý poplach, ktorý rozvíril hladinu, všetko dobre dopadlo a my sme odleteli. Vrátila sa dobrá nálada, bol to prvý let Evičkinej dcéry Martinky a prvý pobyt pri mori, tá bola plná očakávania. My dve sme sa nepoznali, takže aj zoznamka.

Cestou z Burgasu na Slnečné pobrežie – hotel XY - nás bulharská delegátka zoznamovala s krajinou vôbec a okolím, ktorým sme prechádzali. Hovorila dobrou češtinou: „Tamhle je Starý Nesebar, jiste se oplatí tam zajít.“ Toto už, co vidíte, je Nový Nesebar – nic moc.“ „Úprimná.“ Dobre sme sa na tejto poznámke zabávali, a dodnes ju používame.

Vstupná hala hotela bola priestranná, ubytovali sme sa. Izba bola malá pre štyri osoby, aspoň zrkadlo bolo veľké pre dámske osadenstvo. Koberec ešte z čias socíku, ktorý čistili len metlou, takže sme pani požiadali nech to nechá tak, ale no dobre. Prišlo kúpeľňové prekvapenie.

Sem tam hrdza, splachovač na WC nám tiekol po ruke, ani jedna nemáme výučný list v tomto odbore, tak ostal tiecť, sprcha pevne zabudovaná, takže pozor, pred použitím všetko suché vyložiť. Ale ovzdušie v tejto časti sme si hneď spríjemnili našou kozmetikou a na druhý deň sme to vyriešili osviežovačom. Najdôležitejšia miestnosť bola teda O.K. a postupne sme si na všetko zvykli.

Druhý deň, počasie nie „nic moc,“ ale úplne otrasné. Po raňajkách a rannej káve pri bare -stoličky by potrebovali reparáciu, stoly keby radšej neleštili a podlahu v obrovskej hale umývali s „mopom“, chýbala tam technika, ale aj toto nám vadilo len prvý deň – museli sme vyraziť kvôli počasiu nie k moru, ale do centra Slnečného pobrežia, všade naozaj nádherné hotely, trhovisko, reštaurácie a milí ľudia. Sadli sme si do reštaurácie s prístreškom, ktorú nám odporučili. Bulhari sú naozaj príjemní. Dojedali sme a spustil sa obrovský lejak.

Normálna prietrž mračien, prístrešok sa rozpoltil, voda stekala na stoly, stoličky . Uvažovali sme o taxíku, potom sme nastúpili na autobus. „Veď je to len jedna zastávka!“ Natlačený autobus nás odviezol asi tri kilometre od hotela. Nevedomosť neospravedlňuje a teda pri prvej možnej, ale aj tak vzdialenej zastávke sme v lejaku vystúpili a vracali sa bosé – inak sa nedalo - k nášmu, teraz už v mysliach príjemnému – alebo suchému - hotelu. Ja som mala čerstvo nafarbené vlasy. Aké to bolo milé prekvapenie, keď mi začala stekať červená voda dolu tvárou. Prišli sme úplne premočené. Moja dcéra Adriana má chronický zápal močového mechúra a to bola len zrada na druhý deň. Objavili sa bolesti, ktoré sa však k večeru utíšili, ale aj tak si myslím, že začiatok našej slnečnej dovolenky bol skvelý.

Potom však prišli krásne slnečné dni, úžasné more a nádherná piesková pláž, príjemní chalani z Trenčianskych Teplíc, príjemné studené drinky, plážový volejbal, špecialitky šéfkuchárov, najviac mi chutili „pečené a plnené potatos,“ Adke morské špeciality, Martinka si však zásadne dávala všade rezeň, príjemné večerné posedenia, výlet do Nesebaru, večerné prechádzky po nábreží.

Dobrý zážitok mala Evička s Martinkou, naše ochranárky prírody, objavili miesto, kde boli lastúry so živým telom, začali ich hádzať späť do vody, na čo na nich s krikom vyletel rybár, ktorý si ich chytal celú noc ako návnady. Taktiež sme si kúpili vodku kvôli dezinfekcii a keď ostala len 1/3 fľaše, zistili sme, že na dne pláva chrobák. Tiež príjemné. „Bŕŕ.“ Dnes však spomíname na túto dovolenku, ako na veľmi vydarenú, hneď by sme sa vybrali znova a aj na to isté miesto.

Zhodli sme sa na tom, čo už je dávno overené, že dobrú dovolenku robí správna partia a ako sa hovorí, potom môžu padať aj traktory.