NA CESTÁCH Bangladéš - veľmi dôležitá stoka

2010-01-03 14:00:00 |   |    | 

BANGLADÉŠ - Matematik by sa neubránil výrazu rovina. Pre geografa jednoducho nížina. Pre obyčajného človeka je to placka, ako sa patrí. Placka ležiaca pri pobreží Bengálskeho zálivu na východe indického subkontinentu.



Dôsledný cestovateľ môže povedať placka plná vody. Veľké rieky ako Ganga, Brahmaputra, Padma či Méghna a všetky ich prítoky prinášajú tejto krajine život aj smrť. V období monzúnov by sa dalo dokonca tvrdiť, že Bangladéš je vlastne vodná plocha, z ktorej miestami vystupuje pevnina. Zabudnite však na idylku vodných kanálov, riek, priezračných jazierok a lagún pokrytých lotosovými kvetmi a lemovaných kokosovými palmami. O čistote sa tu v nijakom prípade nedá hovoriť.

Vyše 700 riek s celkovou dĺžkou 22 155 km dramatickým spôsobom vstupuje do života 160 miliónom obyvateľov krajiny, ktorá je iba štyrikrát väčšia ako Slovensko a patrí medzi najchudobnejšie na svete. V období monzúnov pretečie tunajšími riekami až 140 000 kubických metrov vody za sekundu. Spadne tu za rok 3 000 mm zrážok. K tomu pripočítajte každoročné záplavy a raz za niekoľko rokov cyklón, ktorému padnú za obeť tisíce životov.

 

Dháka, hlavné mesto Bangladéša

Je predpoludnie a ja zoskakujem z rikše priamo do kaluže. Ocitnem sa na ľavom brehu rieky Burigangy na mieste nazvanom Sadarghát. Síce práve neprší, ale voda je všadeprítomná. Obzvlášť teraz uprostred monzúnov, keď prší každý deň. Mám pocit, že vodou je nasiaknuté všetko – vzduch, zem, okolité domy aj ľudia. Vládne tu čulý ruch, napokon ako sa patrí na jeden z najväčších riečnych prístavov na svete. Sadarghát je pulzujúce centrum Dháky, srdcom dvanásťmiliónovej metropoly, a rieka Buriganga jej tepnou.
Zbadám prvé nesmelé pohľady na tvárach Bengálčanov. Snažím sa nevnímať všeobecný záujem o moju osobu, preskakujem kaluže, uhýbam pred najrôznejšími vehiklami, prašivým psom a zafúľanými deťmi.

„Poď, ukážem ti skvelé miesto, drž sa ma, o chvíľu bude pršať, volám sa Samir.“ Tridsaťročný Samir sa ma ujme bez toho, aby som ho o to požiadal. Len tak-tak za mňa stihne zaplatiť vstupné do Ružového paláca, veľkolepej koloniálnej stavby a jedinej zachovanej pamiatky v Dháke, a spustí sa prietrž mračien. Máme aspoň čas sa zoznámiť. Samir je učiteľ. „Bývam vo veľkom dome,“ ukazuje na druhý breh rieky. „Až ti tu všetko poukazujem, pôjdeme ku mne. Ukážem ti byt a mojich dvoch synov,“ oznámi mi s úsmevom na tvári. Nebránim sa. Pohostinnosti miestnych sa nakoniec ubrániť ani nedá.

Za všeobecného rozruchu sa ocitnete na hlavnom móle, kde kotví väčšina dopravných lodí. Vládne tu čulý ruch. Veľké ošarpané a hrdzavé kolosy striedajú nové vyblýskané trajekty. Ich cesty vedú celkom na juh krajiny, kde spleť kanálov a riečnych ramien vytvára ideálne podmienky pre lodnú dopravu. Jedni nastupujú, druhí vystupujú. Nosiči prenášajú tovar všetkého možného druhu. Medzi trajektami sa prepletajú desiatky malých drevených pramíc. Prievozníci ponúkajú za tri rupie prevoz na druhú stranu rieky. Z hornej paluby jednej z lodí, z výšky asi ôsmich metrov, skáču malí chlapci do vĺn zakalenej Burigangy. Netrápia sa jej znečistením. Človek má dojem, že sa tu vlastne nik nad ničím netrápi. Rieka slúži ako spoločná skládka, práčovňa, kanalizácia, kúpeľňa, toaleta a často aj ako kuchyňa na umývanie nádob a prípravu čaju.

Z rieky sa dá tiež hocičo vyloviť, či už sú to malé rybky, či zhnité ovocie. Znečistenie rieky miestnymi je celkom zanedbateľné v porovnaní s tým, čo si rieka prinesie so sebou. Buriganga je iba krátkym ramenom (27 km) rieky Dhaléšvarí, ktorá vyteká z hlavného ramena Brahmaputry. Buriganga je teda skôr menšou riekou napriek tomu, že dosahuje šírku až 400 m a hĺbku 10 m. Niekoľko kilometrov za Dhákou sa opäť spája s Dhaléšvarí.

 

Tony toxických odpadových vôd

Riečny systém Bangladéša je veľmi zložitý, Buriganga ako keby však hovorila za celú krajinu. Rieka, ktorá je pre metropolu veľmi dôležitá, sa mení na špinavú a zapáchajúcu stoku. Ľudia žijúci pozdĺž jej brehu však nemajú na výber. S riekou sa musia naučiť žiť. „Zápach je niekedy taký neznesiteľný, že sa vôbec nedá byť pri rieke,“ hovorí Samir, „niekedy je rieku cítiť aj kilometer od jej brehu. Obzvlášť v suchých obdobiach roka, keď je v nej málo vody.

“ Vysoké teploty a vlhkosť vzduchu atmosféru rieky ešte zvýrazňujú. Buriganga do seba absorbuje všetok odpad mesta a jeho okolia. Obrovský objem splaškov je bezvýznamný v porovnaní s tisícmi tonami toxického odpadu, ktorý sa každý deň dostane do rieky zo stoviek tovární, ktoré obklopujú rieku. Najťažšou záťažou pre rieku je však toxický odpad kožiarskych fabrík. Štvrť Hazaribagh na hornom toku Burigangy je ich plná. Pri spracovaní hovädzích koží sa používa až 250 rôznych chemikálií, ktoré obsahujú ťažké kovy ako kadmium, chróm, arzén či zinok. Desiatky kožiarskych fabrík ich vypúšťajú do ulíc a odtiaľ putujú priamo do rieky.

Odhaduje sa, že táto štvrť obohatí rieku Burigangu denne až o 16 000 ton toxických odpadových vôd. Ďalšie tisíce ton denne prichádzajú z mnohých tovární a rodinných podnikov v Dháke a na jej okolí. K tomu rieka pohltí vyše tisíc ton bežného mestského odpadu a splaškov denne. Toto všetko mi prebehne hlavou, keď sledujem malých chlapcov, ako sa s radosťou v rieke potápajú a sem-tam vylovia zhnité jablko či mango, aby si na ňom pochutili. Hneď vedľa dopravného prístavu je prekladisko ovocia a zeleniny. Náklad sem zvážajú veľké drevené nákladné pramice. Vlhké miestnosti prekladiska sú plné cudzokrajného ovocia, zeleniny a betelových listov.

Odtiaľ sa potom tovar dostáva do ulíc a na trhovisko k malým predajcom v celom meste. Chaos rozbahnenej pulzujúcej ulice kontrastuje s pokojnými úsmevmi obchodníkov, ktorí popíjajú horúci čaj a prežúvajú betelové listy. Uskakujem pred rikšami vrchovato naloženými nákladom. „Poď, prevezieme sa na druhú stranu rieky, tam je to oveľa pokojnejšie,“ navrhne mi Samir. Plavba na druhý breh netrvá dlhšie ako desať minút.

 

Obete závislosti

Ako zistím, Buriganga má rovnakú farbu pri ľavom brehu ako pri pravom. Aj tu je voda tmavohnedá a plná odpadkov. Vzduch je ťažký a mieša sa v ňom hnilobný zápach a vôňa z dymiacich ohnísk, na ktorých sa varí ryža alebo pečie kukurica. Vyskakujeme na drevené mólo. Na ľavom brehu rieky vládne síce tiež čulý ruch, ale atmosféra je tu naozaj pokojnejšia a ľudovejšia. Dokonca je tu vybudované betónové nábrežie, ktoré slúži ako umyváreň pre obyvateľov z priľahlých štvrtí. Deti sa tu kúpu, dievčatá si umývajú vlasy, ženy perú bielizeň a umývajú nádoby. Hneď vedľa skúsení lodiari opravujú drevené pramice všetkých veľkostí a tvarov. Prebytočný asfalt vylievajú rovno do rieky. Nikomu to neprekáža. Prekvapuje ma vychudnutý a polonahý starček, ktorý z vody vyťahuje malú rybku. Stojí na brehu, ktorý je vytvorený hmotou súdržného odpadu.

Znečistením rieky sa nik príliš nezaoberá – ani mesto, ani vláda – vlastne to ani nie je v ich silách. Tunajší ľudia, ktorí sú od rieky závislí, sa tak zároveň stávajú aj jej obeťami. Také znečistenie, samozrejme, nemôže ostať bez následkov. Najčastejšie sú to hnačkové a kožné choroby. V najexponovanejších oblastiach Dháky sú to aj početné karcinogénne choroby. Vzácnosťou nie sú ani epidémie cholery či týfusu. V monzúnovom období sú to navyše choroby prenášané komármi, ako je malária či horúčka dengue. Znečistenie životného prostredia a najmä vodných tokov v Bangladéši je tiež jedným z hlavných dôvodov vysokej úmrtnosti detí. Tá patrí medzi najväčšie na svete. Z tisíce narodených detí je pravdepodobné, že ich do prvého roku života zomrie až 50 a do piateho roku života až 69 (zdroj UNICEF, 2006).

 

Ako sa stavia kolos

Samira však akoby sa to celé ani netýkalo. Po celý čas má úsmev na tvári a zrejme má radosť z môjho záujmu o dianie okolo rieky. „Kúsok odtiaľ pracuje môj brat. Má dielňu a vyrába lode, musím ťa s ním zoznámiť,“ ukazuje pritom na jeden z oceľových kolosov, ktorý práve pretína rieku po jej strede. S pochybami, že by tu niekto niečo také vyrábal v dielni, a s poriadnou dávkou zvedavosti prijímam pozvanie. Dostávame sa do riedkej zástavby vysokých betónových činžiakov, medzi ktorými sa krčia desiatky plechových chatrčí. Samir ma pretiahne niekoľkými priechodmi a úzkymi uličkami.

Pohľad, ktorý sa mi naskytne, vyvráti všetky moje pochybnosti. Na ulici medzi panelákmi a chatrčami sa skutočne týči niekoľko oceľových kolosov v rôznom štádiu rozostavanosti. Zo všetkých strán sa ozývajú silné kovové údery. To šľachovité ruky spotených robotníkov „režú“ centimeter hrubé oceľové pláty. Stačia im na to ostré kliny a veľké kladivá. Lode sa tu stavajú naozaj „na kolene“ iba s pomocou najzákladnejšieho náradia. Nijaké stroje ani nijaká moderná technika nie sú k dispozícii. Zdá sa to až nemožné. Samirov brat sedí v jednej z dielničiek. Špecializuje sa na výrobu lodných skrutiek.

Malých plechových dielničiek a obchodov sú na okolí desiatky. Každý sa špecializuje na niečo iné. Niekto na jednoduchom sústruhu vyrába rôzne súčiastky, ďalší predáva reťaze a kotvy. Pouliční konštruktéri veľkých lodí tu majú naozaj dokonalé zázemie. Lode tu po niekoľkomesačnej drine spustia rovno do vĺn Burigangy.
Pre lodnú dopravu sú v Bangladéši ideálne podmienky. Delta Gangy a Brahmaputry, ktoré sa v Bangladéši spájajú, je najväčšia na svete. Vyše 8 000 km riek je v období monzúnov splavných a využívajú sa na lodnú dopravu. Na 890 000 lodiach všetkých možných veľkostí a tvarov prepravia ročne 1,12 milióna ton nákladu a 72 miliónov cestujúcich. Zdrojnica Gangy pramení až v ďalekých Himalájach v nadmorskej výške 3 890 m.

Pri svojom putovaní k brehom Bengálskeho zálivu zdolá 2 510 km naprieč celou Indiou a Bangladéšom, najhustejšie osídlenými územiami na svete. Na svojej ceste cez mnohomiliónové mestá aj vidiecke poľnohospodárske oblasti pohltí vyše miliardu litrov odpadu všetkého druhu denne! Od tisícov ton toxických chemikálií cez bežný mestský odpad až po každodenný prídel desiatok mŕtvych tiel ľudí aj dobytka. Intenzívne poľnohospodárstvo a absencia zalesnených brehov majú za následok silnú eróziu. Život pozdĺž rieky, ktorá prináša obživu desiatkam miliónov obyvateľov indického subkontinentu, je nielen čím ďalej, tým ťažší, ale čím ďalej aj nebezpečnejší.

 

Hrdosť bez dôvodu

Z pouličnej lodenice je to už iba kúsok k Samirovi domov. Býva v jednom z viacposchodových činžiakov. Na prvý pohľad vyzerá ako opotrebovanejší panelák. Vysoká hrubá stavba z betónových panelov vnútri pripomína skôr temnú vlhkú kobku. Napriek tomu je dom plný života. Na konci tmavej úzkej chodby ženy perú bielizeň, o kúsok ďalej varia obed. Samir ma víťazoslávne vedie k svojmu bytu. Býva tu so svojou ženou a dvoma synmi. Byt má veľkosť iba 3 x 3 metre, ale Samir je naň pyšný. V miestnosti je vlastne iba jedna veľká posteľ, jedna skriňa a stolček s televíziou. Viac by sa sem nezmestilo. Byty ostatných rodín v dome nie sú iné. Niet divu, že život miestnych sa odohráva najmä na chodbách a na ulici. Varí sa v špeciálnej maličkej miestnosti na chodbe na spoločnom ohnisku.

Nazad k rieke sa už vraciam sám. Miestni domorodci sledujú každý môj pohyb. Život miestnych sa riadi podľa úplne iných pravidiel, na aké sme my zvyknutí. Príchod bieleho Európana tu vzbudí väčší záujem než väčší cyklón. Zatiahnutá a sivá obloha ako keby chcela v období monzúnov rieke a celej krajine pomôcť. Pomôcť spláchnuť všetku tú špinu a zapáchajúce bahno. Namiesto toho však každý rok prináša ďalšie nešťastie. Každých niekoľko rokov zomrú tisíce obyvateľov Bangladéša počas vyvádzania silných cyklónov. Každý rok padnú stovky obetí pri rozsiahlych povodniach. Milióny ich prídu o svoje domovy a majetok. Pri minuloročnom novembrovom cyklóne Sidr ich prišlo o život takmer 4 000 a v núdzi sa ocitlo vyše sedem miliónov ľudí.

Človek však pri stretnutí s Bengálčanmi necíti ľútosť ani beznádej. Hrdý pohľad a úsmev na tvári hovoria jasne. Aj keď nemajú čo ponúknuť, sú tunajší ľudia pyšní na svoju krajinu a hrdí na svoje vodné bohatstvo. Vody Burigangy aj ostatných riek udávajú tempo ich životom. Rozdávajú život aj smrť všetkým rovnakým dielom.


 

Zdroj/autor: Ľudia a zem 5/09, Marian Golis


Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa