VÝLET Hrad Devín

07.01.2010 |   |    | 

Devínske návršie bolo osídlené od pradávna. V 2. až 4. storočí ho Rimania zahrnuli do pevnostného systému Limes Romanus, ktorý chránil hranice Rímskej ríše pred útokmi barbarov.



 

Prístup

K hradu Devín je pohodlný a bezproblémový prístup z bratislavskej mestskej časti Devín (500 metrov), do ktorej premáva mestská hromadná doprava. Z centra obce od Kostola Panny Márie sa k hradu dostaneme bočnou ulicou, ktorou vedie červená značka. Postupne prídeme až k rozľahlému parkovisku pod hradom, ktoré využívajú najmä motorizovaní návštevníci.

Bohatú históriu hradu približuje expozícia Mestského múzea. Do hradného areálu sa vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Prehliadková trasa vedie až k hradnej studni, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu. Pri studni sa nachádza vyhliadková terasa s výhľadom ponad spustnutý amfiteáter na Dunaji a rakúsky vrch Braunsberg. V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy vyniká elegantná štíhla veža s cimburím (cimburie = zubaté ozdobné zakončenie stredovekých hradieb a hradných veží). Podľa povesti sa nazýva Panenská veža. Po moste ponad hradnú priekopu a po schodoch sa možno dostať na vrcholovú plošinu, odkiaľ je panoramatický výhľad do okolia.

Povesť o Panenskej veži
Povesť rozpráva o rytierovi Mikulášovi, pánovi Devínskeho hradu, ktorý sa vybral na pytačky až do Korutánska (Rakúsko). Do oka mu padla panna Margaréta pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu zdvorilo odmietol, avšak rytier Margarétu uniesol. Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa jej mladý rytier páčil a po príchode do Devína aj jeho krásny hrad. Skôr ako došlo k svadbe, zavítal na devínsky hrad Margarétin strýc Rafael, opát z Isenbugru (Nemecko). Jeho ozbrojenci sa zmocnili mladej dievčiny, vysadli na koňa a cvalom sa vydali späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji získal späť svoju vyvolenú. Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v hradnej kaplnke zaľúbenci povedali svoje áno, na nádvorí hradu opäť zarinčali zbrane. Opát Rafael ľsťou oklamal stráž a vtrhol do hradu. Korutánci boli v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja s Moravou. Keď časom dvere veže pod náporom sekier a ohňa povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.

 

História

Devín leží na okraji Devínskej brány, nazývanej aj Bratislavskou alebo Uhorskou bránou (Porta Hungarica), cez ktorú tečie Dunaj. Strategicky význam devínskej oblasti spočíval aj v tom, že sa tu križovala Jantárová a Podunajská cesta. Optimálne prírodné podmienky a strategická poloha predurčovali toto miesto na skoré osídlenie človekom. Oblasť hradného kopca bola obývaná takmer kontinuálne 7000 rokov.

Na južnom úpätí Devínskej Kobyly bola zistená osada z obdobia kultúry ľudu s mladšou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny. Na severozápadnom úpätí hradného kopca bola odkrytá skupina ôsmich kostrových hrobov datovaná do obdobia neolitu. Archeologické výskumy potvrdzujú osídlenie hradného kopca v dobe neolitu, eneolitu, v dobe bronzovej a v dobe halštatskej.

Na hrade Devín vznikla začiatkom 1. storočia pred Kr. keltská osada i s predhradím, ktoré sa rozprestieralo na mieste dnešnej obce. Intenzívne osídlenie trvalo asi 100 rokov. V prvých desaťročiach 1. storočia po Kr. prenikajú k strednému Dunaju aj germánske kmene, ktoré spôsobili aj násilný zánik keltského osídlenia v Devíne.

Strategicky situované devínske hradisko využili v 1 – 4. storočí pred Kristom Rimania ako svoj predsunutý bod v barbariku, kontrolujúci predpolie hranice Limes Romanus, ktorú tvoril tok Dunaja. Devín bol osídlený pravdepodobne už od dvadsiatych rokov 1. storočia Germánmi, ktorí si tu po vzore Rimanov nechali postaviť honosné kamenné stavby.

O strategickom význame devínskeho hradiska v dobe veľkomoravskej by mohla svedčiť prvá písomná zmienka o ňom vo Fuldských análoch. Podľa dobového historika v roku 864 obkľúčil franský kráľ Ľudovít Nemec so svojím vojskom veľkomoravské knieža Rastislava na mieste, ktoré sa nazývalo v reči ľudu Dowina. Následné dohodnutie devínskeho mieru medzi oboma panovníkmi zastavilo postup franských vojsk na územie Veľkej Moravy.

Aj po zániku Veľkomoravskej ríše pokračovalo osídlenie devínskej oblasti. V 13. storočí opäť vzrástol politický a strategický význam hradu Devín. Hrad Devín bol v tomto období významným pohraničným hradom, ktorý strážil západnú hranicu Uhorského kráľovstva. Najväčšia stavebná činnosť na hrade Devín prebehla v 15. storočí, kedy hrad vlastnil rod Garayovcov. V roku 1460 získali hrad Devín grófi zo Sv. Jura a Pezinka, ktorí pochádzali z jednej z línií starobylého rodu Hunt-Poznanovcov. Medzi ďalšie významné rody, ktoré vlastnil hrad Devín boli Bathoryovci a Pálffyovci.

Definitívna skaza Devínskeho hradu prišla v lete 1809 počas obliehania Bratislavy a jej predmostia napoleonským vojskom. Vojaci Napoleonovej armády podmínovali horný a stredný hrad a vyhodili ich do povetria. Do Dunaja sa zrútili celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Hrad Devín už v tom čase nemal vojenskú posádku ani žiadny vojenský význam a dôvody jeho zničenia (rovnako ako neďalekého hradu Pajštún) zostávajú neznáme.

V roku 1896 sa v Uhorsku konali veľkolepé oslavy tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Ich súčasťou bola aj výstavba siedmich pomníkov jeden z ich bol postavený aj na hrade Devín. Devínsky pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Opieral sa o štít s reliéfom uhorského štátneho znaku a v pravej ruke držal voľne spustenú šabľu. Tento 22 metrov vysoký monument slávnostne odhalili 18. októbra 1896. Po vzniku prvej Československej republiky bol pomník ako symbol „uhorského jarma“ zničený – 12. januára 1921 presne napoludnie ho vyhodila do povetria skupina slovenských legionárov na čele s Jozefom Honzom-Dubnickým.

 

Zaujímavosti v okolí

Východiskom vychádzky na hrad je bratislavská mestská časť Devín známa predovšetkým ako turistické východisko výletov do časti Devínskych Karpát. (...) Z kultúrno-historických pamiatok je najhodnotnejší pôvodne gotický rímsko-katolícky Kostol Panny Márie. Pochádza z prvej polovice 14. storočia. V rokoch 1677 a 1772 ho zrenovovali, čím získal barokové a klasicistické črty.

Unikátnou a z hľadiska flóry a fauny veľmi zaujímavou lokalitou je národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Rozprestiera sa v najjužnejšej časti Devínskych Karpát na ploche 101 hektárov medzi Devínskou Novou Vsou, Dúbravkou a Devínom. Jedinečnosť územia dokumentuje výskyt 234 druhov húb, 110 druhov lišajníkov, 100 druhov machov1 100 druhov rastlín. Na južných a juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly rastú viaceré suchomilné a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Lesy na juhozápadných svahoch sú zvyškom pôvodných teplomilných dúbrav s dubom plstnatým, dubom letnýmdubom cerovým.

Cez národnú prírodnú rezerváciu vedie 4 kilometre dlhý náučný chodník. Na jeho trase je sedem tematických zastávok s informačnými panelmi. Najzaujímavejšou lokalitou národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla je pieskový odkryv na vrchu Sandberg. Nachádzajú sa tu horninové zvyšky z treťohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 až 16 miliónov rokov. V roku 1996 otvorili pre turistickú verejnosť ďalšiu náučnú trasu. Náučný chodník Nivou Moravy vedie popri rieke Morava z Devína cez Devínsku Novú Ves do obce Vysoká pri Morave. Na trase dlhej 23 kilometrov je 16 informačných tabúľ. (...)

 

Otváracie hodiny

Od apríla do septembra:

Utorok až piatok: 10:00 – 18:00 hod., posledný vstup 17:30

Cez víkend: 10:00 – 19:00 hod., posledný vstup 18:30

V Pondelok je hrad Devín otvorený iba čiastočne od 10:00 do 17:00. Prístupný je areál hradu spolu s horným hradom. Uzavretá je výstava, expozícia v jaskynných priestoroch a toalety.                       

   

Od októbra do marca:

Utorok až nedeľa: 10:00 – 16:00 hod., posledný vstup 15:30

 

Vstupné

Základné vstupné (dospelý): 5 eur

Zľavnené vstupné (deti od 6 r. do 14 r., študenti, dôchodcovia): 2,50 eur

Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 osôb zadarmo): 1,50 eur

Rodinné vstupné (2 dospelí a deti do 14 r.): 10 eur

Bratislavská mestská karta: 4 eur

BA CARD: zadarmo

 

Vstupné v pondelok

Jednotné vstupné: 2 eur

Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 detí zadarmo): 1,50 eur

Bratislavská mestská karta: 1,50 eur

 

Neplatiaci:

Deti do 6 rokov

ZŤP

ŤZP/S

Novinári

Turistický sprievodca

 

VIDEO Hrad Devín

 


 

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
3.3/5 (3 hlasov)

Piatok, 14. máj. 2021. Meniny má Bonifác.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa