Mlynická dolina

Šesťkilometrová ľadovcová dolina bez bočných dolín je výrazne stupňovitá. Paradoxné je, že do Mlynickej a susednej Furkotskej doliny, ktoré susedia bezprostredne so Štrbským Plesom, pomerne dlho neviedol nijaký turistický chodník. Prístup do nich bol možný iba po úzkych chodníkoch vyšliapaných pastiermi a poľovníkmi. Teraz tadiaľ vedie pohodlný chodník, ktorý sa končí pod Vodopádom Skok.

Celková výška kaskádovitého vodopádu je 25 metrov. Najmohutnejší a zároveň najkrajší je na prelome jari a leta. Kým v marci pretečie cez skalný prah Mlynickej doliny menej ako 54 litrov vody za sekundu, v júli sa prietok vody vo vodopáde zvyšuje až na 800 litrov za  sekundu.

Chodník vedúci od Vodopádu Skok do Bystrého sedla vybudovali až v roku 1935, preto bola Mlynická dolina dlho chránená pred vplyvmi rozmáhajúcej sa tatranskej turistiky. Nikdy v nej nestála nijaká chata, a už vôbec nie mlyn, ktorý by jej dal meno. Názov doliny pochádza od potoka Mlynica, na ktorom kedysi stáli obilné mlyny, ibaže nie v pohorí, ale dolu v kotline.

Dodnes stojí neďaleko Tatranskej Štrby hospodársky dvor nazývaný Stredný mlyn a v blízkosti štrbskej železničnej stanice sa nachádza salaš Starý mlyn. Na terase Mlynickej doliny povyše vodopádu leží neustále sa zmenšujúce Pleso nad Skokom. V jeho prípade prebieha proces nezvratného zániku tatranských plies o niečo rýchlejšie.

Na plesá sú bohaté najmä vyššie terasy Mlynickej doliny. Rozlohou malé Volie plieska svojim názvom pripomínajú dávnejšiu prítomnosť štrbských pastierov, ktorí v doline pásli stáda oviec a hovädzieho dobytka. Vyššie sa nachádzajú Kozie plesá a Capie pleso. V nadmorskej výške 2 105 metrov leží Okrúhle pleso.

Bystrá lávka v nadmorskej výške 2 300 metrov je štvrtým najvyššie položeným priechodom tatranským hrebeňom, cez ktorý prechádza značkovaný turistický chodník. Poskytuje obmedzený výhľad do Mlynickej a Furkotskej doliny, do ktorej klesá krátkymi serpentínami pretínajúcimi mohutné suťovisko.

 

Zdroj/autor: Dajama, Tatry, drom