Technické pamiatky Španej Doliny

2009-08-15 13:00:00 |   |    | 

SLOVENSKO - Špania Dolina je banícka obec s bohatou históriou. Leží na sever od Banskej Bystrice, bola súčasťou mesta ako jeho banská osada, v ktorej sa ťažila medená „bystrická“ ruda.



Prvýkrát sa obec spomína v roku 1263 ako Montana. Bane vlastnili bystrickí ťažiari, po roku 1493 Ján Thurzo. V 16. storočí bol mediarsky podnik najväčším producentom medi na svete. Potom bane prevzal erár, teda banská komora.

Prevádzku baní v obci zastavili v roku 1888. V obci je vzácny opevnený renesančný kostol s farou, ku ktorému sa ide z námestia krytým schodiskom. Známa je tiež čipkárskou tradíciou a ako rezervácia ľudovej architektúry.

 

Ťažná veža šachty Ludovika

V obci bolo vybudovaných v priebehu storočí viacero šácht. Najznámejšia bola ťažná šachta Ferdinand nazývaná aj stará, resp. dolná, vybudovaná v roku 1494 v blízkosti námestia. Dosiahla hĺbku asi 295 metrov a odvodňovala tri ťažné štôlne banského revíru. Ruda sa v nej ťažila do konca 16. storočia. Chodby dosiahli celkovú dĺžku vyše 4 000 metrov. Využívala sa až do začiatku 19. storočia. Zostali z nej kamenné základy ťažnej veže.

V roku 1567 vyhĺbili šachtu Maximilián, v 17. storočí šachtu Mária. Najmladšou banskou šachtou v Španej Doline je šachta Ludovika, ktorá fungovala v období rokov 1812 až 1888 do uzavretia baní. Bola najvýkonnejšou šachtou banského revíru s hĺbkou 440 metrov. Nad šachtou Ludovika sa dodnes zachovalo torzo ťažnej vežestrojovne vymurovanej z lomového kameňa. V nej bolo pôvodne zabudované vodné ťažné koleso zásobované vodou zo Špaňodolinského banského vodovodu. Murovaný a vyhĺbený náhon na prívod vody ku kolesu je tiež v teréne viditeľný. Celý komplex tvorí malebnú monumentálnu ruinu.

Banícku minulosť obce pripomínajú aj zachované portály štôlní, napríklad ústie spojovacej, resp. prechodovej štôlne do Starých Hôr pri dome číslo 50, ktoré je označené aj informačnou tabuľou. Zachované sú aj ústia ľadovej štôlne a prístupovej štôlne šachty Ludovika. Obraz lokality dokresľujú mohutné haldy na pozadí sídla.

 

Špaňodolinský vodovod
Banský vodovod bol vybudovaný na pohon banských strojov a diel. Vodovod sa začal stavať v 16. storočí a dosiahol celkovú dĺžku asi 33 kilometrov. Voda sa k ťažným strojom privádzala až od horného masívu Prašivá cez Pustú dolinu. Väčšinou bola voda vedená drevenými žľabmi, čiastočne však i jarkamiakvaduktami. Aby vodovod v zime nezamŕzal, žľaby sa prekrývali drevenými šindľovými krytmi. Vodovod sa spomína aj v Zlatej knihe baníckej z roku 1764 napísanej pri návšteve princov Jozefa a Leopolda v stredoslovenskej banskej oblasti. Hoci sa vodovod využíval až do uzavretia baní roku 1888 najmä na pohon vodného kolesa šachty Ludovika, do súčasnosti sa z vodovodu zachovali iba nepatrné murované časti.

 

Banícka klopačka
Pôvodne renesančná budova baníckej strážnice a klopačky stojí na rohu námestia pri hlavnej ceste. Rozložitá dvojpodlažná murovaná obdĺžniková stavba s vysokou manzardovou strechou bola prestavovaná v 17. až 18. storočí. Reprezentuje typ domu s prejazdom. V miestnostiach sú zachované valené aj krížové klenby s polmesiačikovými tvarmi, tzv. lunetami. Strecha je krytá šindľom. Vysoko nad strechou sa vypína drevená štvorhranná vežička, ktorá plnila aj funkciu klopačky. (...)

 

Zdroj/autor: Dajama, Technicke pamiatky, drom

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
5.0/5 (1 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa